Debničkovanie | pôvod myšlienky, jej význam a súčasný stav na Slovensku

Často sa stretávame s otázkami ohľadom debničkovania, jeho pôvodu, či podstaty, a preto sme sa rozhodli zhrnúť naše vedomosti v krátkom článku, ktorý, pevne veríme, zodpovie všetko, čo Vás o tomto spôsobe nákupu potravín zaujíma.

 Pôvod debničkovania

Je ťažké presne určiť kedy sa myšlienka ponúkať farmárske produkty priamo konečnému spotrebiteľovi stala novátorskou, keďže ešte nedávno to bolo niečo prirodzené a ľudia sa inak ani stravovať nevedeli. Obchody boli zásobované lokálne vyrobenými produktmi, na vidieku žilo stále dostatok ľudí, ktorí chovali zvieratá, či pestovali plodiny a predávali ich priamo konečnému spotrebiteľovi.

Zmena prišla s nástupom veľkých obchodných sietí v druhej polovici minulého storočia. Nápad sústreďovať všetky produkty pod jednou strechou, s možnosťou výberu spomedzi desiatok rôznych, domácich a zahraničných výrobcov bola lákavá nielen pre obchodníkov, ale predovšetkým pre nakupujúcich, ktorým tento spôsob šetril čas, energiu a peniaze, keďže obchodné siete začali rapídne tlačiť ceny produktov smerom nadol. Pokiaľ ostaneme v intenciách Európy, postupne sa veľkoobchody stali štandardom, malé rodinné obchody začali miznúť a farmári prestali byť schopní konkurovať cenám zahraničných produktov. Prečo tomu tak bolo je otázka na samostatný článok s ekonomickým zameraním; dôležité je, že tento trend sa rozšíril po celej Európe a vidiek každej krajiny to bolestivo pocítil.

Stúpajúci počet produktov vo veľkoobchodoch je bohužiaľ priamo úmerný klesajúcej kvalite. Jednak je nesmierne ťažké zachovať kvalitu produktov v procese výroby pokiaľ dopyt po nich neustále rastie a treba stíhať zásobovať trh, a takisto je pre prevádzkovateľa veľkého obchodu ťažké ustriehnuť, či všetko jedlo v poličkách a chladiacich boxoch dostáva starostlivosť, ktorú si zaslúži a ktorá zabezpečí jeho čerstvosť a kvalitu.

Volanie po návrate kvalitných produktov sa začalo ozývať, ako inak, v západnej Európe – supermarkety tam dorazili ako prvé, a tak si ľudia, ktorí prizerali väčšmi na kvalitu ako cenu, mali viac času uvedomiť, že tento spôsob zásobovania trhu je nesprávny, škodiaci krajine, lokálnej ekonomike, životnému prostrediu a v konečnom dôsledku aj ľudskému zdraviu. Osemdesiate roky minulého storočia dali vzniknúť prvým debničkárskym spoločnostiam vo Veľkej Británii, ktorá sa stala priekopníkom tejto idey na území starého kontinentu.

Nadšenci, ktorí prizerali na to kde, ako a kým boli produkty vypestované a vyrobené, sa stali základom pre novú skupinu zákazníkov, ktorá pomaly začala udržiavať pri živote mladé debničkárske firmy. Ľahko dostupné množstvá informácií o jedle, potravinárskom priemysle a všetkých jeho aspektoch, čoraz viac vydeľovali uvedomelých, vzdelaných ľudí, ktorým nebolo jedno aké potraviny sa dostávajú na ich stôl.

Ponuka lokálnych potravín – situácia dnes

Zakladateľ spoločnosti Abel and Cole (jedného z hlavných hráčov s lokálnymi potravinami v GB), Keith Abel, hovorí: „V roku 1988 sme doručovali 5 debničiek do týždňa. Trápili sme sa roky, kým sme dosiahli svoju prvú tisícku. Napriek tomu sa všetko obrátilo a posledné dva roky boli úžasné. Tento rok doručíme takmer 60 tisíc debničiek za týždeň...“

Z tohto obrovského nárastu záujmu o kvalitné potraviny je ľahké vyčítať zmenu v nákupnom správaní zákazníkov. Od roku 2008 stratili nadnárodné obchodné siete až štvrtinu trhu s potravinami vo Veľkej Británii. Tento rapídny pokles mnohí pripisujú neschopnosti supermarketov prispôsobiť sa dostatočne rýchlo zmene v nákupných tendenciách ľudí, a takisto nespočetným škandálom s kvalitou produktov, ktoré môže spotrebiteľ nájsť pod ich strechou.

Pán Abel ďalej pokračuje a vysvetľuje v čom korení zlyhávanie supermarketov. Pripisuje ho faktu, že nedokážu pochopiť najpríťažlivejšie charakteristiky debničkovania: „Naši zákazníci chcú jesť lepšie v každom smere, čo znamená čerstvejšie potraviny z kratšieho zásobovacieho reťazca. Potraviny, ktoré neboli prepravované lietadlom alebo udusené v plastových obaloch.“

Debničkovanie na Slovensku

Debničkový predaj sa stáva populárnym aj u nás. Vzniklo už niekoľko spoločností, ktoré sa mu venujú a nachádzajú stále viac prívržencov. Nemusíme mať vôbec pocit, že za „západom“ v tomto nejako zaostávame, keďže trend supermarketov k nám dorazil iba nedávno. Preto je obdivuhodné, že sa od neho ľudia tak skoro začínajú odvracať. Opäť je to možné pripísať ľahko dostupným informáciám, ale predovšetkým záujmu ľudí o stravovanie.

Samozrejme lokálni producenti nemôžu ponúknuť všetok sortiment, ktorý je dovážaný zo zahraničia, ale je na spotrebiteľovi, aby bol natoľko uvedomelý, že začne podporovať tuzemských výrobcov v najvyššej možnej miere nakupovaním tých produktov, ktoré sú schopní ponúknuť – a rozhodne ich nie je málo.

Pre rozvoj debničkárenia u nás je dôležitých niekoľko faktorov. Je dôležitá nielen kvalita potravín na stoloch domácností, ale aj fakt, že zákazníci vedia presne odkiaľ jedlo pochádza, že bolo vyrobené iba niekoľko dní (niekedy len hodín) pred konzumáciou, a takisto kto sú ľudia, ktorí za týmito výrobkami stoja. Tým sa nielen odstraňuje dnes všadeprítomná anonymita, ale buduje sa dôvera v poctivú prácu výrobcu.

Ďalším dôležitým faktorom je už spomínaná uvedomelosť verejnosti. Na lokálne potraviny sa treba pozerať z dlhodobého hľadiska. Nielenže ich podporou prispievame k svetlejšej budúcnosti vidieka, ale aj k zachovaniu zdravia nás samých.

Cena potravín je vždy pálčivou témou a peniaze sú naďalej rozhodujúcim faktorom pri nákupe každého z nás. Niet sa čomu diviť, avšak Birke Baehr – 11ročný chlapec, ktorý sa snaží o zmenu v stravovaní, to vystihol jednou krátkou vetou: „ Môžeme si vybrať – buď zaplatíme farmárovi alebo zaplatíme nemocnici.“ V konečnom dôsledku nikto z nás neušetrí, pretože nekvalitná strava sa skôr či neskôr odrazí na stave našich tiel. Ďalším faktorom, na ktorý mnohí zabúdajú, je fakt, že pokiaľ by chcel niekto nakupovať potraviny od domácich výrobcov, bez možnosti debničkovania by musel za každým zájsť osobne, čo je často otázka desiatok najazdených kilometrov, a teda otázka desiatok najazdených eur. O tom, že v každom regióne Slovenska je dostupný iba obmedzený počet lokálne vyrábaných produktov ani nehovoríme.

Čo je slovenské, je kvalitné. Naozaj?

                Všetci máme tendenciu veriť, že čo je vyrobené tu u nás, je poctivejšie a kvalitnejšie v porovnaní so zahraničnými potravinami. Nemôžeme však zodpovedne prehlásiť, že všetky slovenské potraviny sú zdraviu prospešné a kvalitatívne omnoho lepšie než tie zahraničné. Veľký slovenský výrobca sa správa presne tak, ako sa správa hociktorý zahraničný – minimalizuje náklady, aby mohol maximalizovať zisk. Na tom by nebolo nič zlého, keďže je to základné pravidlo podnikania,  avšak veľká výroba dáva možnosť využívať chemické látky, ktoré sú síce lacné, ale automaticky aj nekvalitné a škodlivé. Na úprave chuti, farby, či konzistencie nie je nič zlého, veď to sú atribúty, ktoré prijmú zákazníka, aby sa ku konkrétnemu produktu vrátil, avšak keď sa pozriete na zadnú stranu a tam na vás čaká pol A4 prísad napísaných veľkosťou písma 5, aby sa to tam vôbec malo šancu zmestiť, viete, že od dobrého a kvalitného má tento produkt ďaleko. Samozrejme sú aj veľké podniky, ktoré prijali správanie malého a stredného producenta, a teda, že je lepšie vyrábať trošku drahšie, ale tým pádom je aj možné prezentovať sa skutočnou kvalitou. Takýchto producentov pre vás hľadáme. V strede debničkárenia sú prevažne malí farmári, rodinné spoločnosti, jednotlivci, ktorí sa odvážili začať podnikať a vyrábať niečo, o čom sú presvedčení, že slovenský spotrebiteľ uvíta, že mu to bude chutiť a aj napriek mierne vyššej cene sa k tejto potravine bude vracať, lebo ten spotrebiteľ VIE... A čím viac nás bude VEDIEŤ, tým lepšie sa budeme stravovať, a tým lepšie bude tým, o podporu ktorých sa snažíme. Budú pribúdať noví, vznikne ovzdušie zdravej konkurencie, ktoré povedie k zvyšovaniu kvality bez nekalých praktík a devastačných podmienok diktovaných veľkými hráčmi na trhu.

Donáška potravín – áno alebo nie?

                Debničkový systém nie je pre každého. Sto ľudí, sto chutí - niektorí z nás majú radi osobný výber zeleniny na tržnici, prehŕňanie sa prepravkami, vyberanie bezchybných kusov, iní neplánujú nákupy na týždeň dopredu  a radšej každý deň skočia do obchodu vybrať niečo rýchle pod zub, prípadne na obed, ktorý im napadol hodinu predtým, ďalší neveria predaju jedla cez internet, iní sú presvedčení, že nákupom naoko zľavnených potravín s výrazne preškrtnutou starou cenou a výrazne nižšou novou cenou ušetria. Takisto, ako sa hovorí - zvyk je železná košeľa a pri potravinách to platí ešte dvojnásobne, pretože každý si pochutí rád na tom svojom, tým svojim spôsobom. Jedenie je rituál, ktorý nikdy neprestane byť vzrušujúci. Je to relax, antistres, zaháňa zlú náladu, dopĺňa energiu, teší a už od praveku dodáva pocit zábezpeky.

Komu teda dobroty z debničky vyhovujú? Zo skúsenosti vieme, že väčšinu pravidelných zákazníkov tvoria mamy, ktorým záleží na tom, z akých surovín pripravujú jedlá pre svoje rodiny. To isté platí o mladých, vzdelaných ľuďoch, ktorí vedia o výžive viac, ako vedeli na slovo vzatí odborníci pred niekoľkými rokmi. Tretiu skupinu tvoria ľudia, ktorí si ešte pamätajú ako chutili potraviny kedysi a snažia sa nájsť producentov, ktorých hlavným prívlastkom je poctivosť.

Všetci títo ľudia vedia plánovať, vedia koľko asi zjedia za týždeň, vedia, že nechcú ísť do obchodu kúpiť chlieb a opustiť ho s dvomi taškami vecí, ktoré vôbec nepotrebovali. Striedmy výber potravín na týždeň dopredu šetrí nemalé peniaze. Plánovaním takisto lepšie spoznáte stravovacie návyky seba a svojich blízkych, zistíte čoho jete priveľa, čoho málo, ako jesť vyrovnanejšie a predovšetkým, že kvalitných potravín stačí zjesť menej, aby telo dostalo, čo potrebuje. 

Ďalšou skupinou ľudí, ktorá ocení dovoz potravín až domov sú ľudia pracovne vyťažení. Vysoký počet hodín strávených v práci robí z večerných nákupov potravín utrpenie. Každý z týchto ľudí je rád, že existuje možnosť, ktorá mu dovolí, aby v pondelok ráno spravil n

Samozrejme ako v každej službe, aj v debničkovaní sa vyskytnú situácie, kedy zákazník zapochybuje o tom, či chce naďalej nakupovať týmto spôsobom. Stane sa, že farmár nedodá objednaný tovar, medzi paradajkami je jedna mäkká, dodávka s potravinami mešká, lebo sa niekde na ceste zdržala a podobne. To sa v obchodnej sieti nestane, avšak kým je tento druhy služby v plienkach patrí to sem tam k tomu a je na každom, kto sa svojim dobrým menom zaručuje za odovzdané potraviny, aby spravil možné aj nemožné pre spokojnosť zákazníka. Ak je takáto snaha z našej strany naozaj, nehrane citeľná, zákazník to vždy pochopí a nenechá si pokaziť chuť. J

Matúš Marek

Na záver prikladáme link na motivačné video Birke Baehra, ktoré rozhodne stojí za vzhliadnutie. Video má slovenské titulky.

http://www.ted.com/talks/birke_baehr_what_s_wrong_with_our_food_system.html