Zdravie neprichádza skrz ihlu

       Od Maine po Maui, od Vancouveru po Miami (rozumej: od severovýchodu po juhozápad, od severozápadu po juhovýchod USA, tzn. skrz-na-skrz celými USA - pozn. prekl.) výskyt autizmu prudko stúpa. K februáru 2010 bolo v USA odhadom 300.000 vážne autistických detí, čo si vyžaduje 9 miliárd dolárov ročne za služby im poskytované. Výskyt autizmu v Kanade rovnako prudko stúpa. Keď zvážime oveľa menší počet obyvateľov, počet autistických detí v Kanade sa odhaduje na 190.000. A to všetko nezahŕňa milióny detí s menej závažnými poruchami autistického spektra.

       Rodičia do svojho každodenného života zavádzajú fyzickú terapiu, terapiu zamestnaním i rečovú terapiu, pristupujúc k týmto činnostiam, ako keby boli bežnou súčasťou vývoja detí, podobne ako futbal alebo hodiny klavíra. Lekári už začali hovoriť: "No, dva roky sú, keď deti dostanú astmu", ako keby dostať astmu bolo vývojovým míľnikom.

       Je jeden jednotiaci činiteľ ovplyvňujúci deti od jedného pobrežia k druhému. Nie je ním dedičnosť. Dedičnosť je rôzna u rôznych rodín. Nie sú ním ani vplyvy prostredia. Niektoré deti žijú vo vilových štvrtiach, iné v chudobných getách. Nie je ním ani potrava. Niektoré deti jedia iba BIO potraviny, iné jedia prevažne u McDonalda. Nie je ním ani cvičenie. Niektoré deti sú atlétmi, iné sú zápecníci vysedávajúci pred TV či počítačom.

       To, čo majú takmer všetky deti spoločné, a čo je najpravdepodobnejšou príčinou epidémie chronických chorôb a autizmu v Severnej Amerike (i mimo nej), je očkovanie v detstve.

       Výrobcovia očkovacích látok a málo vzdelaní zdravotníci tvrdia, že očkovanie vyhubilo choroby, ale úradné štatistiky jasne dokladujú, že to, čo voláme "očkovaním preventabilné ochorenia" bolo už takmer vyhubené pred vynájdením očkovacích látok proti daným chorobám. Očkovacie látky prišli "za päť dvanásť" v takmer každom prípade, a boli nezaslúžene vyhlásené za hrdinu.