Mam 4,5 rocneho drobca, konecne cloviecik, ktory sa vie uz o seba ako tak aj sam postarat. Mam pocit, ze opat prichadza cas aj na mna, moje hobby, moje sny. A tu drahy zacne rozpravat o druhom. No mna chyta des a panika. Opat prezivat tehotenstvo, aj pri prvom som bola na rizikovom. Mozno ma desi aj fakt, ze uz nezijem na SK a tu je ta starostlivost o tehotne ina. Rodila by som urcite na SK. Normalne mam vacsi strach z toho vsetkeho, ako aj z porodu, priam vacsi ako prvy raz. A potom ta predstava toho kolotocu od znova, uz teraz mam brucha bol. Mozno je to uz aj tym vekom alebo ja neviem. A uz vidim ako muz bude od rana do vecera v praci a ja si to budem moct hodit. Ste tu niektore co ste mali rovnake pocity, pochybnosti atd. Aj ked Pomocnika budem mat, ak sa pomaly 6rocne dieta da nazvat pomocnikom. Zda sa mi, ze byt chlapom je uzasne?