Ak čakáte bábätko, určite ste už počuli, že budete potrebovať látkové plienky. Dokonca, že ich budete potrebovať veľa a všade. Každá mama má o ich počte ale inú predstavu. Ja som bola pri nákupe detskej výbavičky radšej opatrná a spočiatku som ich mala naozaj málo. Že koľko je málo? Bolo ich okolo 20. Po krátkom čase od narodenia malého som dokupovala ďalšie a ďalšie. Možno sa čudujete, prečo sú tieto kúsky látky také dôležité? Tak sa poďme na to pozrieť.

1. Prebaľovanie. Látkové plienky možno použiť tým najtradičnejším spôsobom, na prebaľovanie bábätka tak, ako to kedysi robili naše mamy a babky. Prali, vyvárali, žehlili, vešali, prebaľovali a tak stále dokolečka. Dnešné mamy to však už majú oooveľa jednoduchšie vďaka moderným práčkam, žehličkám a moderným plienkovým systémom. „Látkovanie“ dieťaťa sa stalo v posledných rokoch trendom a pre mnohé mamy aj záľubou. Sama som tejto mánii na nejaký čas prepadla a nakúpila úctyhodnú látkovú výbavičku. Táto tematika je taká obsiahla a existuje také množstvo druhov látkových plienok určených na prebaľovanie a firiem, ktoré ich vyrábajú, že sa o tom dajú písať ďalšie a ďalšie články. V kontexte tohto článku píšem o plienkach klasických „štvorcových“, teda o jednoduchom štvorci/obdĺžniku látky. Pri látkovaní slúžia ako výplň rôznych druhov nepremokavých nohavičiek a tvoria to prepotrebné savé jadro. V tomto smere sú už však trošku zastarané, lebo ich nahrádzajú vkladačky ušité z viacvrstvových látok presne pasujúce do nohavičiek. Medzi mamičkami sa však nájdu zástankyne klasiky, ktoré vám budú prisahať, že žiadna lepšia vkladačka ako klasický bavlnený štvorec neexistuje. Rada by som len v skratke spomenula, aké sú hlavné výhody uprednostnenia látkových plienok pred papierovými:

-          S látkovými plienkami má bábätko zadoček v bavlnke, jeho pokožka neprichádza do kontaktu s bieleným  tvrdým papierom. Papierové plienky obsahujú parfumy a chemikálie, ktoré menia vodu na gél, aby plienky nepretiekli.

-          Traduje sa, že látkované deti sa skôr odplienkujú, lebo s látkovou plienkou cítia pri ušpinení väčšie nepohodlie a majú väčšiu motiváciu sa plienky zbaviť.

-          Viete koľko plienok potrebuje denne 1 bábätko? Dajme si priemer 6-7 plienok denne, to je za rok 2500, za dva roky teda 5000 plienok! A to je len vaše bábätko, rovnaký počet má vaša suseda, a jej suseda a ešte aj pani na piatom...Len vo vašej bytovke sa ročne minie povedzme 50 000 plienok. Koľko sa minie vo vašom meste, okrese, krajine, Európe, svete? Milióny a tony plienok. Tieto sa veľmi pomaly rozkladajú v prírode a tvoria veľký odpad.

-          Múdre hlavy vypočítali, že pri porovnaní všetkých nákladov na kúpu a pranie látkových plienok vychádzajú dokonca lacnejšie ako používanie papierových plienok – úspora okolo 500 Eur, závisí pre aké typy a značky plienok sa rozhodnete, a to už je pekná sumička. Ak plienky podedia aj súrodenci, úspora sa len a len zvyšuje.

Uplynul zase nejaký čas, odkedy som sa naposledy zamýšľala nad našimi záchodovo/nočníkovými pokrokmi a keďže sa veľa zmenilo, musela som to hodiť na papier.

Nočník získal svoje pevné miesto medzi spálňovou a detskoizbovou zárubňou v blízkosti kúpeľne a záchoda, strategický bod, odkiaľ máme výhlaď do celého bytu. Veľmi sa teším, že s chodením naň nie je absolútne žiadny problém. Nehody sa nestávajú takmer vôbec a dokonca sme v bode, kedy vie malý vydržať aj dlhšiu dobu odkedy sa vypýta bez toho, aby sa pocikal - napríklad keď ideme po ďiaľnici a opakujem každých 5 sekúnd, Adamko, tuto nemôžeme zastaviť, už sme skoro doma, vydrrrrrž, nepocikaj saaaa. Vydrrrrž, ešte kúúúúsok. Vydržíííš? Už len odbočíme, ešte jeden semafóóóór, jeeeej pozri máme zelenúúúú. Už sme skoro dooooma tráááádidááádadáááá (opatrne s rozosmievaním, mohlo by to mať opačný efekt).

Ako správnej lenivej mame mi však skrsla myšlienka, čo takto to posunúť na ďalší level a naučiť dieťa obsluhovať nočník samé? Predsa len, je to praktické, keď malý zahlási cikať zrovna v čase keď šúpem, krájam a sledujem bublajúce hrnce v kuchyni. Skúsili sme a podarilo saaaa. Zo začiatku bolo pár nehôd, ale teraz to funguje už celkom úspešne. Vie si dať sám dolu tepláky a slipy a umiestniť svoj malý zadok na nočník. Ešte pokyn: vrabčeka dnu a môže sa cikať! So zdvíhaním slipov a nohavíc ešte pomáhame. Keďže pochvala za samostatnosť sa mu veľmi páči, začal byť vo veci sebaobsluhy až zbytočne príliš iniciatívny. Keď už stojím za tými hrncami a počujem šplech a následné spláchnutie, znamená to, že sa rozhodol po sebe aj upratať a nočník aj vyliať do záchoda. Dostane teda ďalšiu pochvalu spolu s upozornením, že tieto veci by mohol predsa len nechať na maminku a môžem sa pustiť do umývania obliateho záchoda. Ešte si však samozrejme musí ísť SÁM umyť ruky. To si môžem gratulovať ak ešte ostane v zásobníku nejaké mydlo a nemusíme ísť hneď v momente prezliekať tričko, tepláky a fénovať vlasy.

Malý huncút sa aj naučil, že slovo cikať má na mamu zázračný efekt. Kedykoľvek ho spomenie niekde vonku, púšťam všetko z rúk, mením smer mojich krokov a hľadáme najbližší strom či záchod... Naučil sa to krásne zneužívať. V momente keď sa nachádzame v situácii v ktorej sa nudí, treba mu cikať a hneď je o vzrúšo postarané. Ako dnes priamo za okienkom u mobilného operátora, s ktorým som zrovna riešila opravu telefónu. Mala som na niečo čakať, ale keď pán za okienkom počul moju paniku v hlase: Prosím Vás, mám tu dvojročné dieťa, ktorému treba cikaaať, hneď sa veci pohli správnym smerom. Vybavení sme boli za minútu. Pekne sme poďakovali a vyskúšala som si šprint nákupným centrom so 16 kg činkou v náručí smerom na záchod. Na záchode zo seba víťazoslávne vytlačil tri kvapky a zahlásil hotovo. Potom sme ešte išli na kávu a koláč, čo bola po chvíľke preňho tiež pekná nuda a hneď mi bolo jasné o čo ide, keď zahlásil cikať. Čakal, že v momente odídeme, no mal smolu... Cikanie je supertruper výhovorka aj keď sa má ísť spať alebo už sa mu nechce viac jesť. Vie, že toto slovko ho oslobodí z postele, aj z jedálenskej stoličky. A ešte rád ocikáva aj púpavy, takže vonku „mu treba“ aj trikrát.

Na spánky stále dávame plienku, no už sa stáva častejšie, že je suchá. Malý ale vie, že si môže vtedy dovoliť lenivosť a ešte sa tam rád vyciká aj ráno miesto toho vstal z postele...ale keďže som lenivá aj ja, nejako extra to neriešim.

Toľko k vzrušujúcim udalostiam v živote jedného rodiča. 

Firma Lumpidoo je malá firma, dá sa povedať, že mini-mikro-piďi firma, keďže je celá o troch ľuďoch – mne, mojom večnom poradcovi a bútľavej vŕbe, mojom mužovi a o mojej večnej inšpirácii – malom Adamkovi. Keď sa ma niekto pýta na prácu, premýšľam o čom hovoria, keďže som stále „na materskej“. Takže tejto mojej obľúbenej voľnočasovej aktivite s láskou hovorím hobby. To ale v žiadnom prípadnom neznamená, že ju neberiem vážne. Práve naopak, beriem ju najvážnejšie na svete a preto som Vám chcela napísať niečo o našich produktoch.

Nevenujem sa výrobe produktov. Na svete je toľko veľa výrobcov a produktov vyrobených šikovnými ľuďmi, ktorí na ich vývoj a výrobu obetovali mnoho času, peňazí a vedomostí. Mnohé z nich sú vyrobené modernými technológiami a samozrejme spĺňajú veľké množstvo všakovakých dôležitých kritérií. Mojou prácou je takýchto šikovných ľudí vyhľadať a predstaviť Vám ich prácu – ponúknuť Vám ich produkty.  

Rada spolupracujem s firmami, ktoré si vážia svojich zákazníkov a sú spoľahliví. Pokiaľ firmy plnia naše dohody, termíny, ceny a bezproblémovo komunikujú, je to známka toho, že sú seriózni a s rovnakou vážnosťou pristupujú aj k výrobe svojich produktov. Záleží im na ľuďoch a teda najmä na malých ľuďoch – bábätkách a deťoch. Zrejme som v tomto mala pri prvotnom výbere veľké šťastie, lebo väčšina našich dodávateľov takí sú. Ochotní a spoľahliví a rovnako ako ja, milujú svoju prácu. Tých, ktorí tieto kritériá nespĺňajú už na našej stránke nenájdete.

Aké sú teda pre mňa najdôležitejšie kritériá pri výbere detských produktov?

1. Vecičky musia byť v prvom rade bezpečné a pohodlné pre detičky. Malých drobčekov žiadne iné kritérium nezaujíma.
2. Ich mamičky zaujíma ale aj to, aby boli funkčné, praktické a kvalitné.
3. A čo ich mamičky zaujíma veľmi veľmi veľmi? Áno, je to DIZAJN! Takže musia byť hlavne pekné, nežné, hebké, aby sme nad nimi mohli chodiť vzdychať, ochkať a achkať...

Preto vyberám len produkty, ktoré spĺňajú toto všetko s minimálnymi kompromismi.

Milé dámy, budúce mamy, mamy....

Vitajte v Pro-shope môjho internetového obchodu www.lumpidoo.sk. Ďakujem, že ste ho navštívili a že v tejto chvíli čítate tieto riadky. Dovoľujem si Vám týmto článkom priblížiť nielen činnosť môjho obchodu, ale aj predstaviť seba a svoj život.

Volám sa Nina a momentálne sa najčastejšie venujem jednému malému, zvedavému a šikovnému chlapčekovi menom Adamko. Mamou som sa stala pred 20 mesiacmi a môj život sa vtedy otočil naruby. Vlastne sa otočil naruby už momentom, kedy sme sa dozvedeli, že sa narodí. Keďže Adamko bol vytúžené bábätko a cesta k nemu bola kľukatá, nevedeli sme sa ho dočkať a spolu s manželom sme si prípravy na jeho príchod vychutnávali.

Väčšinu tehotenstva som strávila doma na gauči, či v posteli, keďže môj Adamko v brušku vyžadoval „jemné zaobchádzanie“. Takže som mala množstvo času na získavanie informácií ohľadne tehotenstva, materstva a starostlivosti o dieťa. Povahou som večný študent a preto som aj v minulosti popri práci večne sedela na nejakom kurze, workshope a prednáške o všetkom, čo ma práve zaujímalo. Tehotenstvom sa mi otvorili dvere k úžasnej novej téme. Téme, ktorou som žila a bola pre mňa všetkým. Nakúpila som knihy, časopisy, navštívila predpôrodné prípravy a zoznámila sa so skvelými ženami, ktoré ma do tejto problematiky zasvätili. O tom, že realita bola častokrát iná ako pekné riadky z knižiek a mamičkovských časopisov asi ani písať netreba.

Ešte v tehotenstve som sa začala zaujímať o to, čo takému bábätku treba kúpiť. A že toho nebolo málo a že by to vydalo na jednu celú vednú disciplínu. Pri nákupoch, hľadaní a vyberaní som sa však často stretla so sklamaním. Všetko bolo modré, ružové, béžové a maximálne tak žlté. A väčšina vecí vyzerala akoby ani nepochádzala z tohto storočia... Hľadala som naozaj dlho a poctivo kým niekto uspokojil moje potreby. Splnil požiadavku kvality a ceny. Či sa podarilo, posúďťe vy!

Našla som a stále hľadám pekné, kvalitné a užitočné vecí pre bábätká, batoľatá a väčšie deti. Väčšina produktov je overená mnou alebo mojimi kamarátkami a preto ich môžem s kľudným svedomím odporúčať ďalej. Povedala som si, že by bolo úžasné, keby sa všetky tieto pekné veci stretli niekde pokope v online priestore, na jednej peknej stránke. A nejde iba o tie veci. Ide o tehotenstvo, rodičovstvo, informácie! Šírenie a zdieľanie skúseností ďalej. Rada sa stretávam a rozprávam s inými mamami. Rada píšem a hovorím o tom, čo prináša každodenný život na materskej.

Pred týždňom sme sa vrátili z dovolenky pri mori a „nočníkovanie“ sa nám pokazilo... Samorejme malý trávil veľa času na pláži, v mori, v bazéne a o vykonávaní jeho potreby sme stratili prehľad. A asi ho stratil aj on sám. Zvykol si vycikať sa kdekoľvek a potom bolo veľmi ťažké mu v jedálni vysvetliť, že sa má pýtať. Občas sa aj vypýtal, no záchod bol ďaleko a nehoda bola na svete...Takže došlo k najhoršiemu! Za prvé tri dni padli za obeť všetky zbalené nohavice a tak sme mu z pohodlnosti začali dávať plienku, aby sa naša dovolenka nezmenila na sledovačku malého vylučovacích potrieb a aby som ja netrávila väčšinu času praním.... Ojoj...bola to chyba. Malý si rýchlo zvykol, že môže pustiť a nič sa nedeje. Občas sa ešte vypýtal a vždy keď to bolo možné, sme ho dávali cikať pasívne. Našťastie potreba číslo dva sa nezmenila a naďalej bol schopný ju vykonať do nočníka.

Taaaakže po návrate domov práve prebieha tvrdá odvykačka č. 2. Prvé dni to vyzeralo beznádejne....Malý ešte aj prechádza fázou, že na všetko je odpoveď „nene“ a raduje sa z našich pohoršených reakcií...Chceš ísť cikať na nočník? Ne, ne... Povieš keď budeš musieť cikať? Ne, ne.... Teraz si sa pocikal, ale nabudúce mi povieš, že ti treba, dobre? Ne ne!!! A k tomu úsmev od ucha k uchu...

Od dnes to však vyzerá, že to pôjde k lepšiemu: Malý sa konečne pýta a ciká do záchoda a aj vonku. Okrem toho, že používame body podľa článku vyššie, mám naňho aj nové páky:

1. Chodíme na záchod pozerať macka a tigríka na redukcii.

2. Adamko sa môže utrieť s ľubovolným množstvom toaletného papiera, ktorý môže sám odmotať a hodiť do záchoda.

3. Okrem Adamka cikajú aj plyšáky Havo, Piglet a Paprika. Občas aj Mcquiiiin a Audina.

Poznáte to. Chcete ho prebaliť, no neustále vám uteká, pretáča sa na posteli a zdrhá... „Poď ku  mne, maminka ťa rýchlo prebalí, aby sme mohli ísť von. Poooď! Och dieťa, kiež by si bol už bez plienky...“ Konečne mu ju dáte, no on si ju strhne, zas a znovu sa na vás vyškiera a vám tečú nervy. Tak ho necháte tak, veď je leto.  Lenže o chvíľku je všetko pocikané a vy si poviete, že by ste si aspoň mali niekde prečítať ako na to! No a kde inde by ste mali začať, ako práve na internete? A presne tam viedli moje kroky. Že čo som sa dozvedela?

1. Dieťa by malo mať minimálne 18 mesiacov. (Ok, to bude mať o pár dní)
2. Dieťa má z času na čas po spánku suchú plienku alebo aj počas dňa.  (To sa nám niekedy podarilo keď sme prišli z vonku so suchou plienkou alebo po obednom spánku mal suchú.)
3. Dieťa vie, kedy ciká alebo kaká do plienky (áno, toto rozhodne spĺňame, v posledných dňoch nám oznamoval obe potreby počas ich vykonávania)
4. Dieťa rozumie pokynom ako „Daj hračku do krabice,“ a podobne.  (Rozumie, hurá. Keby tak rozumel aj pokynom typu „Nechoď do tej mláky“.)
5.  Dieťa sa snaží o samostatnosť pri obliekaní a obúvaní a musí rozumieť pokynom vytiahnuť tepláčky hore a stiahnuť dole. (Okej, pri tomto bode som si nie celkom istá, nakoľko obliekanie prebieha väčšinou počas naháňačky.)
6. Dieťa vie na pokyn rodiča ukázať kde má jednotlivé časti tela – bruško, ruky, nohy... (Tomu rozumie - fajn.)
7. Dieťa dokáže v pokoji obsedieť na nočníku 5-10 minút bez toho, aby sa na ňom vzpieralo, či utekalo. (Toto dokáže – hlavne kakanie mu už celkom šlo).

Po prečítaní týchto bodov som zistila, že je už celkom dobre vybavený pre začiatok. Dokonca sme už s tréningom mali isté skúsenosti a malý bol ochotný už pár týždňov upozorňovať na veľkú potrebu a vykonať ju do nočníka. Pri malej potrebe vedel iba oznamovať, že ciká. Takže wow...poďme to teda skúsiť. V tom článku píšu, že by to malo ísť za 7 dní...neverím!

1. Metóda spočíva v tom, že dieťa nosí od prvého dňa nohavičky (slipy) a je zakázané mu obliecť plienku (s výnimkou spánku) aj za cenu nehody. Dôležité je, aby tak pociťovalo mokro v prípade, že sa pociká a dokázal povedať, že ciká. Cítil sa nepríjemne. Keď už sa nám trošku darilo, veľmi nápomocné nám boli tréningové nohavičky.
2. Začína sa pasívnym posádzaním na nočník niekoľkokrát počas dňa. V prípade vykonania potreby je najdôležitejšia pochvala, aby dieťa pochopilo, že to čo urobilo a kde to urobilo, je správne. Veľa som mu rozprávala o tom, že nosí slipy ako tato. A že len veľký a šikovný chlapci nosia slipy. Výborné je ukázať na tata keď má na sebe slipy a povedať „Aha, tato nosí slipy, ako aj Adamko. A tato ciká na záchode. Ukáž kde ciká tato....Výborne. A kde ciká Adamko? Áno ciká sa do nočníka a na záchod. Šikovný chlapček.“
3. Keď sa mu podarí urobiť mláčku niekde v byte, ukážeme si ju a opíšeme čo sa stalo. „Vycikal si sa v obývačke, ale tu sa neciká, však? Ukážeš mame, kde cikáme?“ A dúfame, že ukáže nočník, pochválime ho. Utrieme mláčku.
4. Každé úspešné cikanie do nočníka odmeňovať ďalšími veľkými pochvalami a naopak nehody nijak nekarhať. Iba opísať, čo sa stalo. „Pocikal si sa, vidíš, teraz máš mokré slipy a musíme sa prezliecť. Cikáme do nočníka.“
5. Prvých pár dní Adamko nechápal čo od neho chcem keď sme išli von a mal „ocikať stromček, trávičku, kvetinku....“ tak sme nosili nočník so sebou aj von a pravidelne ho posadili. Už vedel čo chceme a pekne sa vycikal. Stále viac a viac sa mu darilo ovládať svoj mechúr. Neskôr sme prestali nosiť nočník von, lebo ocikávanie stromčekov si obľúbil.
6. V čase tréningu sme nechodili veľmi mimo dom, na dlhé cesty autom alebo návštevy. Snažili sme sa mať stále nočník na dohľad a upozorňovať na cikanie.
7. Zhruba 5.deň keď už sa zdalo, že malý ovláda svoj mechúr a vedel sa vycikať na povel a pár krát sa mu podarilo samému vypýtať, sme prešli k druhej fáze. Prestali sme s pasívnym posádzaním a pripomínaním nočníka. Nechala som to naňho, nech sa vypýta sám. Pár krát sa podarilo bez nehody, no najčastejšie sa stávalo, že začal cikať do slipov a v momente ako mu to došlo, kričal, že musí cikať. Bol už schopný prúd zadržať  a docikať do nočníka.
8. Veľkú rolu zohrával v tréningu veľký záchod. Magické miesto pre naše dieťa, kde sa dejú úžasné veci. Je tam veľká rolka toaletného papiera, ktorá sa dá odmotať, super kefa a perfektná fontána, ktorá šumí a točí sa tam voda. Mama s tatom tam veľa vysedávajú....a nielen oni, ale aj babka, dedko, teta, ujo....menovať a menovať.  A tak tam začal vysedávať aj Adamko. Veľmi rád tam chodil s mamou čítať knižky a splachovať.
9. Takto to išlo ďalej aj ostatné dni – dôležité je vytrvať, nedať plienku. Trpezlivo prezliekať, pripomínať, rozprávať. Pred dlhším výletom alebo cestou kde nebude možnosť okamžitého cikania - ponúknuť nočník, či záchod – pasívne. Keď sme doma v kľude alebo len vonku okolo domu nechať dieťa nech upozorní na svoju potrebu samo.
10. Postupne sme sa dopracovali k tomu, že Adamko bol schopný vypýtať sa na potrebu bez toho, že by si cvrkol do slipov a ostal v suchu po celý deň. Toto sa prvýkrát udialo na 10.deň tréningu, keď mal 17 mesiacov a 26 dní. Bola som naňho patrične hrdá. Na spánok mu dávam plienku aj naďalej, cez obed býva väčšinou suchá. Posledné kroky pred spaním vedú na záchod a taktiež prvé kroky po zobudení.

Záver:

Ak sa pustíte do odplienkovania a vidíte progres, teda, že to ide každým dňom lepšie a lepšie, pokúsťe sa vytrvať. Nebude to ľahké, čaká vás veľa prania, sušenia, prezliekania a zaberie vám to určitý čas. Vyzbrojte sa arezenálom nohavičiek, teplákov a trpezlivosťou. Taktiež si nemyslite, že keď sa vám podarí ostať jeden deň v suchu ostane to tak už každý deň. Dni sú všelijaké, nálady vášho dieťaťa sú rôzne... stále sa nám stáva, že keď je zabraný do hry, alebo sa jeduje a plače, neovládne svoj mechúr a nestihne dobehnúť včas.