Čo robí Lumpidoo?

Firma Lumpidoo je malá firma, dá sa povedať, že mini-mikro-piďi firma, keďže je celá o troch ľuďoch – mne, mojom večnom poradcovi a bútľavej vŕbe, mojom mužovi a o mojej večnej inšpirácii – malom Adamkovi. Keď sa ma niekto pýta na prácu, premýšľam o čom hovoria, keďže som stále „na materskej“. Takže tejto mojej obľúbenej voľnočasovej aktivite s láskou hovorím hobby. To ale v žiadnom prípadnom neznamená, že ju neberiem vážne. Práve naopak, beriem ju najvážnejšie na svete a preto som Vám chcela napísať niečo o našich produktoch.

Nevenujem sa výrobe produktov. Na svete je toľko veľa výrobcov a produktov vyrobených šikovnými ľuďmi, ktorí na ich vývoj a výrobu obetovali mnoho času, peňazí a vedomostí. Mnohé z nich sú vyrobené modernými technológiami a samozrejme spĺňajú veľké množstvo všakovakých dôležitých kritérií. Mojou prácou je takýchto šikovných ľudí vyhľadať a predstaviť Vám ich prácu – ponúknuť Vám ich produkty.  

Rada spolupracujem s firmami, ktoré si vážia svojich zákazníkov a sú spoľahliví. Pokiaľ firmy plnia naše dohody, termíny, ceny a bezproblémovo komunikujú, je to známka toho, že sú seriózni a s rovnakou vážnosťou pristupujú aj k výrobe svojich produktov. Záleží im na ľuďoch a teda najmä na malých ľuďoch – bábätkách a deťoch. Zrejme som v tomto mala pri prvotnom výbere veľké šťastie, lebo väčšina našich dodávateľov takí sú. Ochotní a spoľahliví a rovnako ako ja, milujú svoju prácu. Tých, ktorí tieto kritériá nespĺňajú už na našej stránke nenájdete.

Aké sú teda pre mňa najdôležitejšie kritériá pri výbere detských produktov?

1. Vecičky musia byť v prvom rade bezpečné a pohodlné pre detičky. Malých drobčekov žiadne iné kritérium nezaujíma.
2. Ich mamičky zaujíma ale aj to, aby boli funkčné, praktické a kvalitné.
3. A čo ich mamičky zaujíma veľmi veľmi veľmi? Áno, je to DIZAJN! Takže musia byť hlavne pekné, nežné, hebké, aby sme nad nimi mohli chodiť vzdychať, ochkať a achkať...

Preto vyberám len produkty, ktoré spĺňajú toto všetko s minimálnymi kompromismi.

Pamätám si, ako som chodila „hladkať“ Adamkovu výbavičku keď som bola tehotná. Keď v noci som nemohla spať a myslela na Adamka, otvorila som si šuflíček s ožehlenou a naskladanou výbavičkou rozprestrela, slzu vypustila, vyhladkala, poskladala, uhladila a vrátila späť...V hlave som si spočítala koľko dní ešteeeee musím čakať! Pohladkala si bruško a spokojne dojatá išla spať. Neviem či je toto normálny postup a deje sa to v domácnostiach všetkých tehotných žien, ale mne to prinášalo neskutočnú radosť.

A o tom to celé je, aby nám bábätká a tie ich neskutočné malé vecičky prinášali radosť a nežnosť a otočili ten náš starý známy vesmír celý naruby.