Asi bude jedno ako dlho sme ktorá na materskej či rodičovskej dovolenke.  Rozmýšľala som totižto nad tým, či závisí naša chuť a potreba sebarealizácie od času odkedy sme na "Dovolenke" :D

A prišla som k záveru, že nie. Po zopár mesiacoch, kedy sa už cítime dostatočne skúsené  v mamičkovských úlohách a organizácii, prichádza na rad naše JA. Zo začiatku ho potláčame a hovoríme si, že nie nie ešte je skoro,ešte je to malé dieťa, nemôžem na seba nič iné brať. AAAAle čím dlhšie sme doma, tým častejšie sa vraciame vo svojom vnútri k téme "Čo so sebou?" čo vlastne dokážem robiť na tej materskej, stíhala som by som vôbec niečo extra ? okrem detí, varenia, upratovania, prechádzok, kojenia, ponocovania, prebaľovania?

Neustále dumám nad tým, teda už pomaly rok, keďže som onedlho 2 roky doma, ako naložiť s informáciou, že okolo mňa už pomaly každá mamka sa púšťa do niečoho,...Naučí sa háčkovať, vyrábať quiet booky, montessori pomôcky lepí, strihá, predáva, šije tašky, spracúva drevo a! nezabudnime väčšinou bez predošlých skúseností. Potom si poviem, či to naozaj ide tak jednoducho, ako to vyzerá? v čom bude kľúč k tomu, že niekto začne, dá sa na to celým telom a dušou, pracuje na sebe a ide s tým von. A aj uspeje, niekto aj nad svoje očakávania.. v čom budú tie mamky odlišné? chcela by som vedieť odpoveď.

Majú viac pomoci? Bdejú do polnoci? spia im deti lepšie? alebo sú nekonečne pozitívne naladené?

Majú viac podpory doma? Je veľa toho, čo mi behá hlavou a vaše komentáre sú prosbou 🙂

Koniec koncov nápadov je milión. Ak by som si mala spísať, akých to plánov som sa už púšťala vznikol by celkom pekný idea book :D

Dnes by som sa chcela zastaviť a podeliť sa so skúsenosťami z našich začiatkov prikrmovania. 

Na začiatku bola mama, ktorá bola zmätená a nevedela ako vlastne začať s prvou tuhou stravou. 

Ak aj vy ste natrafili na pediatričku, ktorá presné inštrukcie neposkytla, tak vám neostalo nič iné len surfovať, hľadať a dúfať, že si vyskladáte vlastný obraz o jedálničku a správnej strave maličkého budúceho všežravca 🙂

Taaaak ale k veci...

Moja prvá cesta zaviedla do obľúbeného pána Googla, ktorý mi na všetko odpovie. Našla som stránku www.prikrmy.sk. Táto stránka je skôr o receptoch, ktoré poskytnú veľmi dobrú inšpiráciu tak pre prvé pyré a kaše, ako aj pre obedíky neskôr. Nájdete aj zdravé zákusky či chrumkáče a papkanice do ruky. Viete používať indexy potravín, vyhľadávať podľa mesiacov, typu príkrmu. To, čo by potrebovalo osvieženie je širší popis, prečo čo zavádzame, ako často určitý druh potraviny papať, na čo dávať pozor pri nadmernej spotrebe, aké môžu byť vedľajšie účinky. My už máme 20 mesiacov, takže pre nás využívam menej a papáme rôznorodejšie.

O niečo neskôr som sa ako facebookovský fan, objavila skupinu Čo jedia zdravé deti. Skupina mala vtedy (zn. v 2016) okolo 13000 fanúšikov. Dnes, keď si naťukám, je to pomaly 45000 členov 🙂 rapídny nárast. Je tomu veľa dôvodov, vedú ju totiž odborníčky a zároveň mamičky. Existuje aj webstránka s rovnakým názvom. FB skupina je o voľnej diskusii, pričom je vhodné vyhľadávať cez lupu predtým než položíte vašu otázku. Veľa tém, otázok sa totiž opakuje a nájdete ju v rôznych príspevkoch. Neexistuje ani neposkytujú adminky žiadne tabuľky zavádzania príkrmov ani potravinovú postupnosť.  Na webstránke nájdete recepty podľa veku, pričom ich nie je príliš veľa. Viac nájdete vo FB skupine vo vyhľadávačoch. Adminky pripravujú už aj knižku, mala by vyjsť čoskoro. Organizujú sa aj workshopy s danou tematikou v rôznych mestách SR pre nás mamičky 🙂

Môžem už s istotou povedať, že keď môj syn dovŕšil 19.mesiac, tak to bol prvý okamih, kedy som si povedala: hm, my sme asi konečne na jednej vlne. Viete čo tým myslím.. hovorím o prvých vzájomných pohľadoch, ktoré si rozumejú bez reči, o osôbke, ktorá vie prijímať a plniť želania a úlohy, o dôvere, že to zvládneme my dvaja a že som vlastne rada, že môžem byť mamou tohto chlapca nezbeda môjho...

prečo to píšem. 

Viem si predstaviť, že nie som sama, ktorá to takto cíti a očakáva, kedy si budeme konečne rozumieť, kedy sa pohráme, kedy budeme spolu niečo ozajstné robiť. Veríme, že raz to naozaj príde a naše dieťa bude naším partnerom na celý deň : ) nielen osôbka, ktorej slúžim. (to obsluhovanie ešte samozrejme ostane dlhšie 🙂 ).

  a potom znova raz sa to stane...

neviem ako vy, ale som mama, ktorá neustále dačo chce, očakáva, číta, predvída a robí si plány, ktoré nevie dodržať a potom je frustrovaná. Prečítam si teóriu, nadchne ma to, šup idem zostrojiť výkres s priraďovačkami tvarov podľa farieb (!nech sa učí farby aj tvary naraz), zlepím, nejem ani obed, aby som stihla vytvoriť toto magické a veľmi edukatívne montessori dačo a takmer si poviem "kedy už vstaneš aby si sa pohral s mojím výtvorom" ... ale nie.. :D alebo hej. Drobec sa prebudí, a ty hneeeď ešte v pyžamku podstrčíš nenápadne krááásne novééé montessori dačo. "Ahaa, čo ti mamka vyrobila, jeeej, pozri, noo , vieš to popárovať, vyskúšaj" . A teraz si spoločne priznajme, koľko sekúnd, no dobre minút - drobec sedel nad úžasom? u nás to boli asi tak 2 minúty. Následne sa buď poberie k autíčkam, alebo začne mrnčať z neudaných dôvodov, alebo si z toho spraví svoju hru "pokrčenie všetkého kartónu, cez ktorý potom aj prejde" Veď pozná hru bosonôžky. Aspoň toľko ....

ach, mám dosť, už ti viac nič nevymyslím, povieš si znova raz, a poberieš si spraviť kávičku.