Pekne napisane. Zdroj fcb
.Viete.., vyrastal som tak, že som pozdravil „dobrý deň“ tetu za pultom v potravinách, aj pani, ktorá zametala chodník. Otec ma naučil, že človeka nespoznáš podľa toho, ako vychádza so šéfom, ale podľa toho, ako sa správa k niekomu, od koho nič nezíska.
Pamätám si príbeh, ktorý ma hlboko zasiahol a dodnes vo mne rezonuje.
Boli sme na opekačke, kamoš rozprával, že jeho mama robí vodičku električky. Znelo to hrdo, však? S nadšením v očiach o nej hovoril, akoby riadila raketoplán.
O pár týždňov som zistil pravdu – jeho mama električky neriadila, ako som si myslel, ale upratovala na stanici.
Pýtam sa ho: „Prečo si klamal?“
Sklopil zrak a povedal, že kedysi naozaj šoférovala, ale po nehode už nemohla. Musela zobrať inú prácu, aby rodina prežila.
A vtedy mi to došlo – hanbil sa. Nie za ňu, ale za to, že by sa jej iní mohli vysmievať.
A to ma zabolelo.
Koľkí z nás sa hanbili za rodičov? Že mama nie je lekárka, že otec nenosí oblek ani nechodí na „dôležité“ stretnutia?
A pritom títo ľudia kedysi makali aj dvanásť hodín denne, niekedy v dvoch smenách, aby sme my mali teplé čižmy na zimu, plnú chladničku a knihy do školy.
Druhá scéna. Nákupné centrum, horúce leto. Dvaja tínedžeri idú predo mnou. Jeden vypľuje žuvačku na dlažbu.
Druhý mu hovorí: „Čo to robíš?“
A ten s úškrnom: „Veď to upratovačka uprace.“
Mal som chuť mu jednu streliť, ale namiesto toho som pokojne povedal:
„A čo ak by tvoja mama musela tú žuvačku škrabať zo zeme za pár eur na hodinu?“
Zmĺkol.
Viete, my Slováci máme v hlavách akési divné rebríčky. Tu je riaditeľ, tam influencerka s tisíckami lajkov, tam chalan z pizzerie a úplne dole teta Janka s metlou.
Lenže...
Skús si predstaviť ten svoj pokojný kancelársky život bez tety Janky, ktorá ti utrie prach na stole a vyčistí záchod.
Nie je hanba drieť.
Hanba je správať sa k druhým ako k niekomu menejcennému len preto, že ich práca je „menej viditeľná“.
Ak v sebe máš kúsok úcty, ukáž ju každému – nielen tým, od ktorých môžeš niečo vytiahnuť.
Úcta nie je niečo, čo si vyberáš. Je to základ.
Bez nej nevybuduješ vzťah, firmu, život. Nič hodnotné.
Takže nabudúce, keď stretneš niekoho s metlou či handrou, pozdrav ho, usmej sa, možno mu kúp kávu alebo len poďakuj.
Nerobíš to len pre nich. Robíš to aj pre seba – aby si zostal človekom, ktorý si váži iných, a nie je len ďalším arogantnou tvárou v dave.

Tradicia u nas. Koberec pre prvoprijimajuce deticky 2025