Noc mala vôňu dažďa a jazmínu. Ulice tlmene dýchali po jarnom osviežení a most Alexandre III. sa ligotal v odleskoch lampášov ako starý zamatový sen. Gabrielle stála opretá o zábradlie s tvárou naklonenou k vetru. Pramienok tmavých vlasov jej práve v tej chvíli skĺzol cez líce. Nestihol som sa ho dotknúť — ako ničoho krehkého, čo človek stretne len na prchavý okamih.
Bola to už druhá jar, čo ...
