Som mama.. som mama.. ja som vážne mama.. 🙂 som mamou najkrajšieho, najúžasnejšieho, najšikovnejšieho a toho najroztomilejšieho bábätka pod slnkom, mojej bambulky Laurinky.. :-* a už celých 8 mesiacov.

Neuveriteľne to letí, ešte len sa narodila. Ešte len som ju prvýkrat videla, prvýkrát počula jej plač, prvýkrát ovoňala jej vôňu, prvýkrát ju pobozkala, prvýkrát vzala do náručia.. vlastne zo začiatku bolo pre mňa všetko prvýkrát, až som si vravela "Čo ja s ňou vlastne teraz mám robiť?".. Takže všetko bolo "to naše po prvé"!! 😀 A odvtedy už ubehlo neuveriteľných 8 mesiacov. Osem mesiacov, počas ktorých som sa toho naučila viac ako za celý život.. 

Pýtate sa, čomu ma priučila?? Jhááj všeličomu. Hlavne nespávať a ponocovať (a tak dobre nekecám, to som ovládala aj počas mojich bujarých rokov), skoro ráno vstávať (tak toto bol u mňa kameň úrazu, ja čo som neeranostajko), vlastne budiť sa na každé šuchnutie, ktoré začujem. 🙂 Už si niekedy pripadám ako superpes s citlivým sluchom.. a nie len sluchom, ale aj čuchom.. lebo cítiť plienku tohto malého poserajka.. jajaj, to ja zvládnem na ďaleko, keďže už papáme všetko (a to skoro doslova všetko, ona keby mohla, zje aj mňa), tak to sem tam aj pekne zaváňa.. naučila ma však aj brať väčší ohľad na milovanú osobu ako na samu seba, uprednostňovať iného pred sebou, čo Vám poviem, ja už proste pre seba nie som až taká dôležitá. Pre tie jej modré očí a úsmev by som urobila všetko. :-* doslova a dopísmena (dokonca ja, čo nahlas v byte nikdy nespievam, teraz spievam a dosť hlasno, a dokonca mi to robí radosť - preto by som sa chcela ospravedlniť všetkým susedom, že to musia počúvať, ale zasa im aj ďakujem, že nám ešte žiaden neprišiel vyklopávať na dvere a ani žiadne nepriateľské papieriky som si ešte nenašla na dverách). 

Stala som sa matkou, matkou na plný úväzok.. Nebolo to však ľahké. Kým sa Vám všetko ako tak preleží v hlave a uvedomíte si, že nemôžete ísť zrazu len tak hocikedy do kina na ten nový akčák, ktorý by ste si tak rada pozrela, alebo len tak si vybehnúť s kamoškami na kávu a dozvedieť sa nejaké tie nové klebety, alebo sa proste len tak v kľude usalašiť doma na hajzlíku a ... alebo si dať horúci kúpel, peeling, masku a neviem čo všetko v momente, keď na to máte chuť, možno si aj poplačete čo to, možno si aj ponadávate, aké je to strašne nefér, lebo ten, ktorý Vám dodal spermie na splodenie tohto úžasného malého človiečika, si žije život ako predtým, nie príliš poznačený tým, že Vám do života vstúpil nový človiečik, ktorý vyžaduje 24/24 a 7/7.. možno Vás podaktoré chytí aj popôrodná depka, hysáky, záchvaty alebo neviem čo iné (našťastie sa u mňa nič také nevyskytlo).. ale to všetko prejde a všetko bude nakoniec viac ako dobré, vlastne celý život bude zrazu oveľa lepší, oveľa krajší a najmä si uvedomíte, že ste sa predtým museli straaašne nudiť.. Ja som si tak už niekoľko krát povedala, že čom som a čo sme vlastne robili predtým, veď sme sa len tak bezcieľne potácali svetom, v kolobehu rutiny, do práce, z práce, von s kamošmi, na nákupy, dovolenky.. Ooooukeej, netvrdím, že to nie je švanda a že som si to neužívala aj predtým.. ale teraz to má proste iné grády, má to zrazu všetko zmysel..

Musím priznať, že aj ja som si zo začiatku troška poplakala a polamentovala.. počas obdobia, kedy som bola mrožom (čiže keď som bola tehu), mi narástla kopa vlasov, spevneli mi nechty, celkovo som sa cítila počas tehu výborne. :-* zrazu bez úrazu, dva mesiace po pôrode, som dokázala každý deň zaplniť tri krát denne záchodovú misu gučou vlasov (kupodivu mi na hlave ešte stále kopa ostala, neviem ako to je možné), vlasy boli všade, v posteli som nimi bola obsiata každé ráno, na podlahe, na koberci, v polievke, dokonca aj v malej plienkách.. Nič iné som nerobila, len každý deň vysávala, lebo som nezniesla, keď už malá začala štvornožkovať a mala tých mojich vlasov plné rúčky, prepletené medzi prstami .... ooooch, našťastie je už aj toto minulosť a teraz zasa vyzerám smiešne, lebo mi na hlave vyrašili nové vlasy, čiže som tak troška ako Majka z Gurunu. 🙂🙂 našťastie aj toto bude len dočasné.

To vysávanie každý deň mi ostalo doteraz, nejako som si zvykla na to, že keď prebehnem tú podlahu každý deň, tak je krásne čistá a malá môže tradákať kade tade a je aj ona celkom čistá, kým sa neupatle od zeme z kvetináča alebo od banánu a iného jedla :D to je tiež kapitola sama o sebe (našťastie práčka mi ešte nevypovedala službu, síce ten vysávač už začína štrajkovať, ale tak musím mu uznať, že sa mu už ani nečudujem).

Už je to 2 a pol mesiaca, čo som sa stala mamou tej najúžasnejšej dcérky Lauri.. Neuveriteľne to letí, nestíham sledovať čas. Niekedy neviem, či je ešte stále doobedie alebo už poobedie, či je pondelok alebo štvrtok. Ešteže manžel pracuje od pondelka do piatka, on ma ako tak drží v realite.. keď sa ráno zobudíme vedľa seba a on sa nikam neponáhľa, viem, že je víkend. 🙂

Malinká rastie ako z vody. Každý deň je iná, strašne rýchlo sa mení, aj preto som sa rozhodla, že každý deň ju odfotím. Aspoň tými fotkami sa snažím spomaliť čas. Veľakrát si s manželom večer vzdychneme, "Ach, keby sa tak dal zastaviť čas.".. aby ostala vždy takáto. Taká malinká, taká nevinná, tak krásna.. ešte nám nepapuľuje, ešte neodchádza z domu.

Stačí jej tak máličko. Len pohladenie, úsmev, nejaká tá pesnička, riekanka, vzájomné dotyky, mojkanie sa, skin to skin, naše nosenie v šatke, to všetko pre jej úsmev. Pre ten najkrajší úsmev na svete.. 🙂 Napapať, pohrať sa, prebaliť, okúpať.. blízkosť rodičov a ich nekonečnej lásky. Ešte žiadne: "Mama chcem toto a kúp mi tamto."

Bože ako ja ju veľmi milujem. Moja maminka mi vždy vravievala, že tú pravú čistú lásku pochopím až vtedy, keď sa sama stanem mamou. Ale aj ten veľký strach. Strach, že sa jej niečo stane, že jej niekto ublíži. Niekedy, len pri pomyslení na to, dokážem lámať kosti a vykrúcať krky. 

Chcela by som, aby tento čas trval na veky. Ale teším sa aj na to, čo prinesie budúcnosť. Budem s láskou sledovať ako rastie. Budem sa tešiť z jej úspechov a podporovať ju aj pri jej neúspechoch. Povzbudzovať to moje malé dievčatko. Budem jej tou najlepšou mamou.. aspoň sa o to teda pokúsim.. :D najviac, čo rodič dieťaťu môže dať, je jeho láska a s láskou a v láske sa učiť žiť. Tak milujte svoje deti najviac ako sa Vám dá. Veď oni Vám to vracajú už len tým, že sú. Je to zázrak, mať dieťatko. 🙂 a som hrdá, že aj ja som dostala tú česť, stať sa mamou..