Posielam priznanie, keď som robila sestričku u obvoďáka... Mali sme jedného pacienta, bol to taký zlatý starý dedko. Chudák, už nedoslýchavý. Jedného dňa mu doktor povedal, aby doniesol vzorku stolice. Dostal preto skúmavku, v ktorej to má doniesť. Milý dedko bol však fakt nedoslýchavý a doniesol nám celé hovno. Lenže on sa vysral do šróbovacieho sedemdecáka a tak nám to doniesol! Proste vo veľkom pohári stočený hňog hrubý jak moje predlaktie. Doktora mrsklo o stôl a od rehotu mu slzy padali. Ja som však povedala, že sa v tom hovne hrabať nebudem, tak som mu ten pohár olepila menom a rodným číslom a poslala som ho na Biochémiu, nech si zanesie. Keď som sa potom kolegyne z labáku na dedka pýtala, tak mi povedala, že dedko s tým pohárom klopkal na okienko, aby mu otvorili A že keď sa na ten pohár vyvalená pozrela, že sa pýta deda: Dedo, to čo máte tú stolicu nejakú divnú..čo ste preboha jedli? A dedko vyceril bezzubý úsmev a povedal: Babka robila makové slížiky a ja som ich ešte rajčinkami zajedol 🙂 🙂