Ahojte,
rada by som sa vyjadrila k včerajšej Noci nádejí. Pre našu rodinu to bolo nesmierne náročné. Rozhovory, ktoré sa natáčali u nás doma, vo mne otvorili spomienky, o ktorých som si myslela, že už nebolia tak intenzívne. Veľakrát som mala problém vôbec niečo povedať bez toho, aby ma nepremohli slzy, a museli sme natáčanie viackrát prerušiť.

Človek si povie, že to najhoršie je už za nami, no keď sa k tomu všetkému vrátite, zrazu sa objavia staré rany, pocity beznádeje a strachu, ktoré sme vtedy prežívali. A popri chorobe sa v pozadí diali aj ďalšie veci, ktoré to celé ešte viac komplikovali.

Napriek tomu som nesmierne hrdá na Zoey – na to, ako bojovala o život, ako to všetko zvládla a ako sa dokázala z tých najťažších období otriasť. Deti sú jednoducho úžasné. Majú schopnosť vnímať svet inak, ľahšie, s čistotou, ktorú my dospelí niekedy strácame.

Darkyňa Kortni je neobyčajná žena s nádhernou rodinou. Sme vďační, že sme s ňou mohli stráviť čas aj na druhý deň, aj keď medzi nami stojí jazyková bariéra. Verím, že raz sa nám podarí zarobiť toľko, aby sme aj my mohli cestovať za ňou.

A na záver chcem poďakovať každému jednému z vás, ktorí ste pri nás stáli, dodávali nám silu, držali palce, modlili sa, alebo ste na nás jednoducho mysleli. Aj vďaka vám sme to celé zvládli.
Ďakujeme zo srdca. ❤️