Žiť či nežiť?

Šťastie. Úsmevy. Poskakovanie od radosti. Výskanie. Užívanie si. Vôňa jarných kvetov. Jemný vánok vo vlasoch. Slnečné lúče na tvári. Letná búrka. Šantenie sa vo vode. Nádhera jesenných listov. Ich šuchot pod nohami. Zbieranie gaštanov. Čistota zasneženej krajiny. Ale aj bežné strachovanie sa a boliestky. Lebo vieme, že sme stále nažive. Priatelia. Dobrá káva. Čokoláda. Pretancovaná noc. Tajná oslava narodenín. Bozky. Šteklenie. Spanie v čistých perinách. Váľanie sa v posteli. Čítanie pútavej knihy. Láska. Prekvapenie. Ale aj smútok. Nádych. Výdych. Uvoľnenie emócií. Vyplakanie sa niekomu na ramene. Poriadne vybitie hnevu na cvičení. Beh. Prechádzka v lese. Hviezdna obloha. Tlkot srdca.  Vôňa pokosenej trávy. A iných príjemností, ktoré vo vás prebudia dobrý pocit. Sny. Vyhliadky do budúcnosti. Radosť z už zažitého. Dúha po búrke. Ciele. Život. Presvedčenie, že je krásny. A že žiť sa oplatí.

Beznádej. Nechuť vstať z postele. Obrovská únava. Smútok, ktorý prechádza až pod kožu. Ktorý nedovolí človeku sa ani pohnúť. Neschopnosť premýšľať. Strach, ktorý paralyzuje. Nechuť púšťať sa do čohokoľvek. Nedôvera. V seba aj v celý svet. Zmätok. Zrada. Príliš veľa sĺz. Príliš veľa trápenia. Nepríjemné pocity. Neustále vracajúce sa zlé sny. Nepokoj. Zlé zážitky. Neschopnosť ďalej pociťovať radosť. Pocit, že všetko sa rúti do záhuby. Hluk, z ktorého duní v hlave. Prázdnota. Sklamanie. Boľavé zlomené srdce. Opustenie a samota. Pády a sklamania. Búrka. Neschopnosť vybaviť si niečo pekné. Depresia. Život stratil farby. Všetko je sivé, čierne. Presvedčenie, že únik zo sveta je jediné riešenie.

Je to tenká čiara. Každý z nás sa môže veľmi ľahko ocitnúť na druhom brehu.

Žiť či nežiť?

Let či skok do prázdnoty?

Čiarka alebo bodka, ktorá všetko ukončí?

Budúcnosť a sny alebo prázdnota?

Začiatok či koniec?

Život alebo smrť?

Kto by si dobrovoľne vybral druhú možnosť? Nikto. A ak si ju niekto vyberie, nie je to dobrovoľne. Doženie ho k tomu jeho vnútro. Hlava. Zabráni mu vidieť iné východisko.

Nikto si za to nemôže sám. A tiež sa z toho sám nedostane. 

Preto, prosím, buďme pozorní, počúvajme, nebagatelizujme, podporujme a skúsme pomôcť.

Predsa nechceme, aby sa ktokoľvek vôbec niekedy musel takto cítiť.

Nechceme, aby túžil stratiť a zahodiť všetko.

Aby stratil záujem o to najvzácnejšie.

Aby vzdal život.

Pomôžme bojovať a uvidieť záblesky svetla.

Bez svetla sa predsa žiť nedá.

„Šťastie možno nájsť aj v tých najtemnejších časoch, keď si človek spomenie ako zapnúť svetlo.“ –Albus Dumbledore-

Maťa