Na štastý sa nepýtaj krála, ludý sýtych,
pre kerých tu zadarmo slnko mosí svítyt.
Na štastý sa opýtaj bláznov, malých detý.
Štastý - to neny mana, z neba nepriletý.
Ved štastý, to sú ludý - od zemi až k nebu
a štasný si ždy tedy, ked si len sám sebu,
ked máš vačky prázne, no v srcci vlasnýš sýpku,
ked svet vlasný more, no ty máš zlatú rybku,
ked máš v sebe silu aj osud zlý si skrotyt,
ked hadov steš škrtyt a obrov zasek rodyt...
Na štastý sa nepýtaj tých, čo veštá z dlaný,
any darebákov, no tých, čo robá na ných.
Opýtaj sa seba a trávy, vetra, vody,
kde spáva, jak vyzíra a též kade chodý,
a či vedú tam pre každého vlasné cesty.
Len málo sa dozvíš a vác už vedet nesty...

Stanislav Štepka