Túto otázku a mnohé jej podobné (napr. Kedy už budeme na rade my? Je to ešte ďaleko? Prečo musíme tak dlho čakať?...) pozná asi každý rodič už rozprávajúceho dieťaťa. 

Moje deti so mnou často chodia po úradoch, ku kaderníčke, občas k lekárovi alebo sa niekam presúvame autom. Väčšinou si čas krátime rozprávaním, moje staršie, 4 ročné dieťa je z tých, ktorým sa od prvej sekundy po prebudení pusa nezastaví. Preto sa občas, hlavne pri dlhšom čakaní, dostávame  k mierne bizardným otázkam typu: či hovienko žraloka, ktorý predtým odrhyzol človeku nohu, má tiež nohy a vie chodiť, alebo prečo si v čakárni u lekára niekto uľavil a nešiel sa jednoducho vyprdieť von, tak,  ako to robia všetci slušne vychovaní ľudia.... Kým prísediaci sa väčšinou pobavene usmievajú, ja zaliata studeným potom otváram kabelku a hľadám, čím by som ho mohla zaujať. Keďže nepatrím k rodičom, ktorí praktizujú výchovné metódy typu "drž tablet a krok", život ma vycvičil, aby som mala vždy poruke, okrem pitia, desiaty, plienok a utierok pre mladšie dieťa aj obľúbené detské knižky, autíčka, či pero a papiere na čmáranie, teda pardón, kreslenie. Lenže nároky detí sa zvyšujú a naposledy som dostala "sprda", že to mám kresliť perom? A pastelky nemáme??? No nie, nemáme, posledné, čo potrebujem v mojom príručnom lodnom kufri sú polámané pastelky. 

No doma mi to nedalo a už som rozmýšľala, ako to spraviť, aby aj deti boli spokojné, aj pastelky s papiermi pekne pokope. Predstava, že deti si budú v kľude kresliť a ja prežijem ďalšie čakanie bez humornej príhody bola príliš lákavá. A tak vznikli moje pastelkovníky, ktoré by som teraz rada predstavila aj vám.

Každý pastelkovník obsahuje 12 pasteliek/voskoviek a má dve priehradky na papiere a trebárs nálepky . Zatváranie je na suchý zips, čiže bez problémov si s ním poradí aj moja 2 ročná dcéra. Každý pastelkovník je dvojmo vystužený pevnou výstuhou, teda naozaj dobre držia tvar. 

Tento je pre Johanku: 

Aj s menovkou

Ahojte mamičky, budúce mamičky, rodinní príslušníci...

Keď som začala predávaťvlastnoručnr vyrábané šperky  hrdo som si hodila link aj na facebook, ze sa pochválim priateľom a známym, čo robím, keď dieťa konečne zaľahne a ja mám chvíľku pre seba. A tam sa mi ozval jeden známy, že celkom pekné "cetky" ale, že nehorázna cena na to, že je to v podstate len plast. Áno, polymérova hmota je plast, ale aj tak ma to zamrzelo, že ľudia  nevedia oceniť tie hodiny a hodiny, ktoré výrobou našich "cetiek" strávime. Nechem sa rozpisovať o tom, že handmade tvorba je nedocenená, lebo tieto slová  zazneli už nespočetne veľa krát.

Rada by som sa s Vami podelila o to, ako vznikajú (a prečo je výsledná cena taká aká je) a ako si aj sami môžete vyrobiť  korálky technikou millefiori, čiže- tisíc kvetov.  Touto technikou si môžete vyrobiť úplne jednoduché vzory kvetín (pri troche cviku to zmáknete aj za 20-30min) ale aj vcelku komplikované, ktoré vám zaberú aj 2 hodinky.

Pre tento fotopostup som zvolila stredne ťažký motív. Budete potrebovať: polymérovú hmotu viacerých farieb (sú rôzne druhy polymérových hmôt- Fimo, Premo, Kato, Cernit...), podložku- napr. papier na pečenie prilepený páskou o stôl, valček- (nemusí byť akrylový, nebudete ho predsa kupovať kvôli jednému náhrdelníku, že?) kľudne postačí aj fľasa od vína alebo hladký pohár, ostrý nôž alebo žiletka, špáratko.

A ideme na to!

Hmotu spracujeme, aby sa dala ľahko tvarovať a vyformujeme z nej valček. Valček obalíme vrstvou bordovej hmoty, ktorú sme si predtým vyvaľkali na na hrúbku 1-2mm.