Dnes som cestovala autobusom a nestačila som sa diviť koľko arogancie, sebeckosti a nevšímavosti sa v nás skrýva. Je to síce možno drobnosť, ale prekvapilo ma koľko ľudí sedelo pri uličke a miesto pri okne bolo voľné a keď nastupovali ďalší ľudia ani ich nenapadlo sa posunúť. Ešte divnejšie pre mňa bolo, že pár ľudí ktorí mali vedľa seba na voľnom sedadle položené svoje veci ich ani neodstránili aby si človek ktorý pri nich stál mohol sadnúť.
Pri vystupovaní... ani nehovorím... nepustiť... lebo ja musím byť prví...
Autobusom som nešla veľmi dlho ale toto som nepochopila. Pritom to boli všetko dospelí ľudia. Uvedomila som si že často sa poukazuje na deti a mladých ľudí - že nepozdravia, nepustia v autobuse sadnúť a pod. Ja sa ale vôbec nečudujem, veď toto si robíme sami. Ukazujeme deťom ako sa správať. Od nich chceme to, čo nedokážeme robiť my.
Ja neviem ako Vy, ale ja sa akosi často stretávam s takouto ľudskou nevšímavosťou, nepochopením, sebeckosťou...