Ovečky...asi začnem písať aj zo života s ovečkami lebo toto je už tiež samostatná kapitola.Aby ste vedeli ja som 17 rokov túžila po ovečkách.Tak hurá,máme ovečky.Nie sú na konzum oni si tu proste s nami žijú.Vždy keď sa len zjavím na terase už jačia ,že chcú jesť a behajú za nami ako psíky.No všetko zlaté....
Aby ste si nemysleli teda,že mi tu zažívame len srandičky so pštrosmy,ak sa doma nudíte a netrúfate si na kurence môžte kúpiť obláčiky.
To sme si tak prišli z výstavy so psami,unavení ale happy šak dobre sme obstáli ( niekedy vám napíšem aj o Inči a Gabovi) ,sadneme na gauč...a zrazu manžel - b.ha ovca !
Akože a čo ,šak máme dve? No lenže ovca u suseda. Jak som bola unavená,hneď ma prebralo,dva infarkty prekonané ,tlak 300/200...prvé čo ma napadlo ak je ovca u suseda,kde sú pštrosy? Nechcem byť večer v telke...tak manžel bol odchytiť trúbu a ja opáčiť kto chýba a kde nastala chyba. No tak chyba sa našla,líška nám rozpletá plot a keďže u susedov je tráva vždy zelenšia,tak sa Sasinka vybrala na výlet 🤦‍♀️ Ďakujem ovečke za infarktove staby.Kurence ostali na miestwe( a ja ich tu ohováram,že sú blbučkí.snáď mi odpustia)...a že milé antistresové zvieratká...obláčiky....ešte si kúpim tú lamu.možno ma klepne už nadobro 🤣