Zo života (s) Emu
Ľudia to bol boj naučiť týchto dvoch...vtákov...,že domček je pre ich dobro a nie nechce ich zožrať.Hlavne,že ovce sa tam nasáčkovali hneď. Týmto dvom primadonám sme museli ešte urobiť rampu s koberčekom lebo tam nechceli ísť. Po večeroch som tam chodila jak taký oný s miskou jedla a lákala ich do domčeka ( keď boh rozdával rozum oni kdesi kadili a zabudli prísť alebo čo).
Kalina je našťastie pažravá,takže tá to teda pochopili behom asi dvoch dní,ale Oskar...ach Oskar...tomu 2 týždne. Aj to žere tak ,že mu riť trčí z domčeka a len krk naťahuje...ale žere.hlad ťa donúti,hlad ťa naučí...dokonca aj keď si pštros.
Inak si našli miesto na spanie pod orechom.hlavne že majú barák za 300€ no...ale snaha bola aj keď sa teda nestretla s pochopením.
Ps: strašne sa mi páči ako sa sused,starší pán s nimi rozpráva keď je na záhrade 🙂