Babička vždy postavila na parapet niečo živé —
hoci len stebielko trávy v pohári, vetvičku alebo cibuľku vo vode.
A všetko vždy začalo rásť. 🌱
Po kuchyni sa pohybovala drobná, šedivá, živá.
Rýchlo krájala kapustu,
na sporák položila kvas s opečeným chlebíkom,
čistila kura
a ticho si spievala popod nos.
Občas vzala ten pohár s trávkou
a dlho sa naň pozerala, akoby to bol zázrak.
Raz som sa spýtala:
— Babi, prečo sa na to tak rada pozeráš?
Usmiala sa a povedala:
— Takto zbieram silu žiť.
Pozerám sa na kvietok, na stebielko, na zelenú cibuľku —
a ťahám sa ako ony,
aby som chytila svoj lúč svetla. ☀️
Život je presne taký —
vždy sa ťahaj k svetlu. 🌿