Maximiliánkov denník- časť 9 - Ta neznam jak to dopadne
Ta už zas Vás otravujem s moju maličkosťu. Život prináša ze sebu samé nové veci, mne prinesol v posledných mesacoch nové zuby aj nové vlasy, za čo mu bars ďakujem bo možem kusac aj hrisc co še mi zachce. A s vlasami vyzeram neodolateľne, co povece : )
Moja šestra dakedy še tak veľmi nudí, ze še mňa robí co sa jej zachce. Napriklad aj modelku. Vyčeše me, sponky da do vlaskof a šem hotový. Katastrofa zeťal to muším trpec , bo nevem odolať.
Ta tu šem s tu moju nádhernú šestru ona še teš ve vycešac a ja še na ňu potom nevem vynadívac. Je krásna co povece ?
Už vem aj letac. Kedz boli u nás naposledy hody, tak sme še všetci pobrali na blikajúce kolotoče. To sú také mašiny, na ktorých furt letace dokola a je vám potom nekedy zle. Mne mamka se sestru zebrala na toho vtáka s korunu a leteli sme do oblakof, šem tomu neveril. Potom sem bul aj s mamku aj s tatkem na jednej jazde ale, ta labuť bola moc lenivá, še jej nechcelo dajako s tu našu váhu zvlitnuc.
No väčšinu času v lete sme trávili na chalupe s dedom a s babku a ja šem še fotil se všetkyma kto bol poruke, väčšinu s mamku selfie šme si robili. Všimnite ši , že jak še vem tváric velice duležito.
Väčšinu času na chalupe záhradníčim. Aj s mojim bratrancom Robkom nám to ide velice dobre . On furt poleva a ja zaš furt kyprím podu a to najračšej rukama. Je to labúžo. Babka má z teho nekedy vlasy dupkom, že jej tak velice pomáhame.
Maximiliánkov denník - časť 8- Furt vešelo
Ta šem tu zas, život beží ani neznám jak, ja furt cošikaj robím , boše učím, bo ležím, špím a tak. Šak znace , že som šikovný. Tutaj šem si vymyslel , že še budzem hrac na kosatku našel som sebe kulisu, plastového tuleňa a ja šem bul kosatka. Ta šem toho tuleňa lovil, moju papuľku šem ho zhltol jak nic a šem še plazil po zemi, šlintal a fuňal pri tem. Moja mamka je múdra, hnedz kedz me uvidela tak znala naco še zas hram, potvora je to, furt me odhali.
Huncút šem, to je jasné, už kedz znám chodzic, šice še mušim držac furt čehoši ale znám še presúvac to je jasné. Moja mamka mi začína vravic, že chodím furt jak pes s brebitú nohu. Ja še tomu musím smac.
S moju šestru makame na plné obrátky. Obaja sme počítačový maniaci. Každý makáme na svojom PC. Akurát ten moj nechce švicic , tak zaťaľ len šťukám a ťukám a šem tam ťuknem aj štuknem na segrinom a ona ma potom nervy, bo šem jej minule- ona nezna jak, ja znám - bo šem inženír klavesovu skratku otočil obrazofku naopak. Cha - aj to znám.
Toto Vám mušim požalovac, minule me mamka zebrala k dedovi a k babke na chalupu a tam še mňu robili kadernícky salón furt me nacahovali do iných vlasof, bože ja to neznašam, .
Najprf červené, potom zelené, no hruza. Všetci še smali , ja šem kričol.
Potom se mňa pankáča spravili, ze šebe teš cošikaj, ja som bol z teho mimo.
Maximiliánkov denník- časť 7- Spánek, moj obľúbenec
Ľudze moji , zas trochu nestíham, kopu roboty na tom švece mom, furt vysavac musím a tak, nemám čas še Vám venovac. Teraz Vám rozpovem, dačo o mojem spánku bo kedz, šem bl maly furt šem spal, postupne coraz menej až spím len dva raz za deň a večer, še ale furt budzim, bo chcem pic. Nevem co metak suší v noci. Moja mamka, je zas z teho na prášky. Ale spím velice rad , preto Vám v krátkej kapitole rozpovem o nektorých podobách mého spánku. Tutaj na fotke je spánok- klasická podoba. Proste še napijem a spím jak miminko.
Väčšinou s nekým spím, v noci s mamku a cez deň väčšinou tež. Cez deň chodí spať se mnú mamka, bo vraví , že už nevládze, že se radčej vyspí teš , až mi stíha, svatá pravda. Kedz je doma tatko tak aj on, spí se mňu, väčšinu je z teho potom všoku, keľo zas spal.
Toto je moja naobľubenejša poloha, hore ricu. Fakt super, še mi črefka pouvoľnujú a nemám problém.
Ďalša spaca poloho, je poloha na boku tzv. aktívny jogín. Velice náročná, neve ju každý. Ja som v nej preborník od narodeňa.
Potom je spaca poloha inkognito , to je taká kedz si daco dám cez hlavu, lebo nechcem nikeho vidzec a palec dohora, že by me nik nerušil. Všetci to už rešpektujú, bo vedzú, že budem potom revac.
Kedz še sem tam zobudzim, tak vypadam väčšinu takto. Jakože bohovo a s veľkýma očama.
Maximiliánkov denník - časť 6-Dovolenkujem
V noci me oblekli, dali do auta a nepovedali nič. Ja šem vubec nevedel , co še deje. Všetci vysmatý. V Blave sme še stretli s ujom a rodinu. Zas všetci vysmaty. Až neskorej mi docvaklo prečo. Lebo ideme dovolenkovac. Cestu som skoro celu prespal, nakoncu šem trochu hodku reval, ale to preto lebo šem bol už unavený ze špaňa a sedeňa.
Kec sme dorazili tak , sme še všetci boli najesc v itali restauracii, pchali šme še jak po nebohým. Mne dali cošikaj plane a oni še pchali hlavne darami mora. Tu je š nami ujo Ruto, moja sesternica Žanetka a jej mama Lydka, bratranec Robko určite zas kdesi cočikaj skumal, lebo on je o 11 mesacof starší a je tež preskumník jak ja. Ešče tu chýba aj teta Miška, ašikaj dáva na neho pozor, aby ho toty itale nezobrali.
Kec sme došli do hoteľa , tak me mamka natrela dákym slizom belym, že proci červeňaňu a dala na hlavu jakesi čudo. Cošikaj mi povedala, že aby me hlava nebolela. Nebudzem še chvalic, ale dovolila mi bic na ostro v mojom bazéne. Ja šem bol z teho hotový a šťastný bo vodu milujem a milujem bic aj na ostro. Ta šplnil še mi sen.
Potom som musel isc do teňa a na ucerák še sučic. Mamka me potom zebrala aj ze segru do veľkej vody. Šem bol z teho hotový , co to je, bo še to hojdalo aj se mňu to hojdalo. Voda bola slaná , ta ja furt jazyk venku a chlípal som jak som mohol. Kedz ne vodu tak mamku ona od tej vody bola furt.
Potom každý deň som dovolenkoval aj ja. Furt kdešikaj ve vode pichnutý, abo ponorený. Bral som všetky vzorky vody do šebe, aby som vedzel kerá najlepša. Sem tam mi te vzorky nosom vytekali nazad, nevedel šem to tak ovládac ešče. Moja segra furt bola se mňu, sme vystrajali. Moj tatko me učil furt plavac. Kec som bol vo verejnom bazéne moja mamka me nacáhla do neoprenových plavek povedala, že to tak muší byc. Ta už som bol jako pravý potápač.
Na dovolenke šem spal dvakrát do dňa ešče furt, bo ja z teho plavaňa a skumaňa unavený jak pes. Ta še stredali aj moji pri mne, S mamku plávem tež v bazéne, ešte sebe len zvykám na studenšu vodu tak še nečuduj ce , že sem tam že tvarím tvárim trochu mimo.
Maximiliánkov denník časť 5 : Je mi bohovo
Ľudze moji zlatí, čas tak rýchlo beži, že ani nevem jako a už sebe mi moja mamka začala dávať stravu jak pre dospelých. Akurát, že nemám zuby, nevem žuť, tak mi to mixuje dokopy. No jako som hladný ta jem - nič nevravím. No aj tak moje najobľubenejše je to- to prso a v ňom mleko. Sa idem zošaliť za tým. Moja mamka je perfektná, ona nemá problém ma nakojiť nikde, napr. v skušacej kabínke v obchode s odevmi, v aute na parkovisku. Nedávno sme boli pozrec uja s rodinu v Uhrovci. Dali sme si výlet do ZOO Bojnice a moja mamka me nakrmila na najsamvyššom kopci Zoo pri výbehu jeleňof. Super výhľad. Som si to tam užil, najprf trochu vzdelania, potom šlofík v kočíku, mleko na kopcu, som si odradosci aj kosti pri tom precáhol.
Ta jako zabudol som Vám povedac, že mamka mi zrobela perfektnu telocvičňu. Jakože som šikovný hej, tak už sa tam točím jak paragraf na každú stranu, furt. Me to moc baví, mamka , še šmeje, ale to preto , že ešče neve co ju se mňu čeká. Cha.
Minule som spomínal, že rad hľadím do objektívu a aj na svet. To me furt baví. Najlepše na tom všetkom je, že pomaly ale isto už vem všetko chytac do tych mojich ruk , ta na co docáhnem ta to aj zeberem,alebo aspoň prstom pichnem. Nech je sranda.
Ta ja še nekedy citím jak na vystave a ja som jakože výstavný kus, tutaj boli pri nás tatova rodina. Oni si me položili do stredu na studnu, kolem mne posedali a postavali jak tote sudičky a furt ší me obzerali a tak furt dokola. Sem tam som im do teho zakričel nech majú radosť. Mali bo še furt na mne usmevali. Tak bacha vem jak na Vás dospelých.
Jako na to že mám len pár mesacof , tak si život uživám už na plne gule. Bol som už aj na svadbe na hrade a keďže už vem sedeť, hej jako už dobre. Tak som si to tam všetko pozrel , ľudze tancovali, pili, jedli, všetko možné, svetla boli, kopec hudby no paráda a všetko nahodené do gala. No jako aj mne mamka natahla do gala. Ja som tež pil- sice len mleko ale dobre som sebe dal do tela, jedol som aj pagáče- mi babka dala s dedom na čarno. Dobre boli, som si ich potom sam pchal do papule jak to rýchlo len šlo aš me mamka nevidzí. Uvidela... Ale nevadila še, ta pcham zas. Starala še o mne moja babina Miluška, tak ju mamina vola.
Pomaly, ale isto začínam še už stavať na svoje. Ma to veľa výhod, možem byc tam, kde ja chcem a robiť to co moja mamka nechce , aby šem robil. Ja mam z teho radosc, lebo objavujem a to me baví. Tutaj šem objavil knižnicu plnu knih. Paráda , všetky letali naokolo behem 5 minut, moja mamka mi to trochu pokazila, bo mi potom do teho trochu kričala. Nakonec o týžden se mňu vybabrala všetky knihy z dvoch dolných polic dale inde, kde už nedočahnem. Ajéjé.
No chodím teraz s moju sestru na prechádzky ona sebe me vezme s kočím hockde. Minule sme boli jakože na zmrzline ona sebe dala aj oplátku se zmrzlinu, mne povedala že ja šem malý ja možem iba oplátku. Neva zhrýzol som ju jak som mohol a ostatné som rozmrvil do kočíka jak še dalo. Mamka, še zas chytala za hlavu.
Mešace letia, ani nevem jako šem z teho hotový, ja to furt pozorujem na šebe, jak my nohy rastu a vlasy, ešče cošikaj , ale to nevravím verejne, aby šče o mne nemysleli, že ja sprosťák šem. Ani še nechválim. Všetkých Vás zdravím. Nezabudnite sebe života uživac , lebo ja už sem začal a je to paráda. Nabudúce budze , z teho užívania jak som sebe dovolenkoval. Jojo mace še načo tešic,.
Ps: komu sa lubi tak nech navrhne do vybrali sme : _) dakujem
Viac na :
Maximiliánkov denník- Časť 4- uff šesť mesiacov tu už kakám
No ľudkovia moji zlatí sa to pomaly blíži, za chviľu pol roka budem medzi Vami. Je to makačka.
Minule som Vám vravel, že musím pasť tote barany a kone , tak sa pomaly zlepšujem, už mám z toho aj nejaké tie svaly na rukách, jako spokojný som . Posúďte sami už mi to celkom fajno ide.
Pomaly som už jak vy - vidím konečne a je to paráda, som z toho aj fascinovaný aj zmetený, ale toľko vecí a blbostí jak ľudze majú a robia šem nemyslel , že v svojom živote uvidím. O niektorých ľudí mám aj strach bo robú hluposci. Pridu na to neskor, mňa len mrzí, že ja hoc šem malý to už vem teraz. Ale to nic, podstatné je, že ma všetci ľubia. Konečne priraďujem aj hlasy obrazovým snímkam. Z niektorých snímok som takto šokovaný, jak ne vac.
Tutaj moja mamka si zas vymyslela, že už keď som 5 mesačný, jako čo by som nemohol aj vo vode žiť. Nechápem. Co ešte ma čeká ? Mám strach. Ale verím jej, že jej na mne záleží, že by me nevystavovala zbytočne probľemom. Tak ja takto mascím ve vani, najprv a potom v termále, tam je horko až sa mi guľky potia. PS Furt všaje totu vodu slopem- pitný režim po mojom.
Jak som už spomýnal, som velice žadaný moju rodinu , ale aj nerodinu. Furt ma všetci bočkajú. Toto je moja segra mala nedávno narodeniny a ja šem ich prespal. To to mľeko som , z neho furt do spaňa. Aj keď už menej spím a vácej pozorujem, aby mi nič neuteklo, lebo verce mi je načo pozerac, hlavne veď tu všetci okolo mňa pobehujú a furt daco robú. Co teľo robú, ja nechápem. Asi to chce čas. Jój som zabudol povedac, ta jako nevem či še mam chvalic s tým, ale no jako začal som šumne šlintac. Velice je to perfektné, furt šlintám, som furt mokrý a moja mamka me furt prezleka, ale už na to kapla dáva mi podbradníky. Ja sebe všetko musím pchac do papuľe, že vraj še to volá orálne spoznávanie šveta. No tak neznám ,ale ja si na tom uľetam. Najradšej pchám do papuľe cudze predmety a svoje nohy, ej velice eterické. Segra s Heňu mi vymesleli keli tomu jak voňajú moje nohy aj prezyfku, že fašireňa. Neznam co to je , asi daco dobre.
Prišol som aj na to, že nelen ze predu , ale aj zezadu som velice bohovy. Posúdťe sami. Baby potom nechcem Vás sklamať, ale jak mace záujem tak mušice počkať. Cošikaj , še my zas stalo z vlasami jak še menili, tak som aj vzadu trochu vyplešateľ z teho večného ležaňa.
Maximiliánkov denník- Časť 3-môj štvrtý mesiac
Čas letí, ja ani neznam jako , ale poznám to podľa teho, že ma mamka už futruje do vačšich vecí, ta lebo rastem. Postupne sa zaobľujem na tvári. Aspoň tak o mne vravia, ja še nevidzim. Coši se mňu není v porádku, bo plešatím. Moje krásne dluhe černé vlasy mi padajú, ja som z teho nešťastný. Často nad tým uvažujem a tvárim sa, že som nad vecou.
Mojej mamke v Martine kázali, že ma se mňu doma cvičiť bo ja mám hlavu furt na pravo a pravú nohu do vňutra. Tak cvičí a to je hrúza, to ma vyzľeče, stláča mi také body na tele a ono se mnu robí samo pohyby. že vraj še to tak napraví, ja to neznášam, vreštím jak o život a každému je to fukt. Še na to vyprdnem.
Ta to teraz veľa zmen sa deje, ja nestíham. Moja mamka me už nuci makac na plné obrátky. Vymyslela si, že musím pásť kone či co, barany, abo ja neznám. Ja žadné nevidím. To mňa da na brucho a ja, že mám hlavu zdvíhať a še postupne na ruky podoperať , ja na to kašlem väčšinu lížem pod sebou deku. Sem tam , aby mamka nerobila problemy to tu moju hlavu zdvihnem a pulím na nu oči ci me vidí jak mi to ide.
Ta to v temto mesaci začínam sebe objavovať aj sám seba. Prišol som na to, že mom 2 ruky aj dva nohy. Zaujímavé. Ta ruky šebe furt pcham do gamby, cmúľam a tak, bo še nudím. Začal som aj šoferovať, aspoň to naši tvrďá. A tak , aby to nevyzeralo trápne, že šoferujem bez auta , ta še pridajú ku mne a šoferujú se mňu. Ide nám to dokopy parádne.
Inak še mám paradne. Na každom možem ľežac. Si to užívam. Začínam pomaly aj cosikaj videť ale ne ešte moc ostro, ta mam z toho haluze a dakedy som trochu aj mimo.
S moju rodinu je velika pohoda, učia ma už od ranného destva kaprovac. Kdo nezná co to je tak kukajce:
Čakanie na Maximiliánka
Táto spomienka a spomienka na narodenie Tamarky patria k mojím naj intenzívnejším. Čakanie na Maximiliána bolo pre mňa aj pre mojich dvoch asi najdlhším čakaním vôbec. Začalo to , ani neviem kde....Kto nezažije . Neuverí...
Po 4 mesiacoch som otehotnela a nemohla som tomu uveriť keď tyčinka mala 2 rúžové pásiky. Bola som mimo. Petríka som s touto správou potešila hneď ako som sa to dozvedela, pretože som bola z toho zistenia tak plná emócii , že som to potrebovala hneď niekomu prezradiť a komu ak nie môjmu najbližšiemu. Po týždni sme to spoločne oznámili aj dcérke, ktorá bola tiež šťastná „ ako blcha „
Leto bolo pred nami a ja som si ho užívala o to viac pretože som vedela, že to leto je jedinečné. Slnko dávalo energiu a lásky od mojich najbližších som mala na rozdávanie. Prázdniny sme trávili väčšinou na chalupe u našich v dedinke s krásnym prostredím. Oddych ako sa patrí. Bohužiaľ na v druhej polovici prázdnin sa stalo to čo som nechcela a ani nikto z nás to nečakal.. špinenie... Hneď som išla k gynekologičke a tá mi bohužiaľ len potvrdila, že embryo odumrelo. Musím ísť na kyretáž teda na vyčistenie maternice a odstránenie odumretého embrya. To bol 8 týždeň tehotenstva. A bolo to. Keď som odchádzala z ambulancie , nasadla do auta , myslela som len na to prečo práve ja ? Milión žien, ktoré nechcú mať deti ich majú na rozdávanie a nevážia si ich. Cestou autom som plakala a bola som v tom momente najsmutnejšou ženou na svete, ktorá prišla o to čo najviac čakala. Peťkovi som zavolala a s uplakaným hlasom som mu stihla povedať na jeden dych , že ma musí zaviesť hneď teraz do nemocnice. Nemala som silu mu povedať prečo, ale napokon keď to so mňa vyhrklo tak som na jeho tvári videla bolesť takú aká je tá moja, ale aby ma podporil nedal to na sebe vidieť. Ale ja ho poznám a vedela som , že vo vnútri sa trápi a hrdlo mu zvieralo tak ako mne. Pobalila som sa a nechala som sa odviezť, cestou bolo v aute úplné ticho akurát sme sa držali za ruky. Nik nemal slov a myslím si , že ani táto situácia slová nepotrebovala. Po príjazde do nemocnice bolo všetko potvrdené a bola som prijatá na gynekologické oddelenie, kde som musela žiaľ ešte jeden deň čakať, nakoľko mali v sále vážne operačné zákroky.
Moji najbližší boli na chalupe a ja som nemala síl im zavolať a povedať čo sa deje. Poslala som im sms , že som musela ísť na zákrok kde som všetko vysvetlila. Nemala som síl o tom rozprávať. Požiadala som ich len nech to Tamarke zatiaľ nehovoria, že jej to poviem potom sama aj s Peťom.
Na druhý deň doobeda ma odviezli na sálu, všetko my vysvetlili ako prebieha zákrok. Dali mi oblbovák a že za chvíľu zaspím. Ja si len pamätám, že som pozerala do stropu a do tých silných svetiel. A uspanie nefungovalo , dostala som strach, že čo ak nebudú o tom vedieť že som pri vedomí a že začnú. O bože. Neviem čo ma to napadlo ale začala som z tej paniky počítať ovečky , čo keď to zaberie. Zabralo. Ani neviem ako prebrala som sa už na izbe. Kde som opäť zaspala. Po prebratí som cítila neskutočné bolesti vo vnútri. Ale nie fyzické neboli až také , ako tie zo srdiečka, ktoré mi stále hovorili a nič- prázdno. Na druhý deň som bola prepustená domov, nechala som sa Peťom odviesť na chalupu našim na čerstvý vzduch, možno viac zaberie a urobí prievan v hlave. Vyresetuje. Po ceste v aute sme sa zas držali za ruky. Na chalupe som sa privítala s mojimi rodičmi, sestrou a dcérou. Asi pochopili, že som mala silu ich tak akurát objať, ale silu na slová som nenašla, bez toho aby sa mi nerozochvel hlas. Takže ticho ale aj to hovorilo za všetko. Večer sme vysvetlili Tamarke , že čo sa stalo a prečo a, že nič nie je stratené. Dalo to veľa roboty, ale našťastie ona je veľmi chápavá a počas bolenia mi bola veľkou oporou ako všetci ostatní za čo im veľmi ďakujem. Svoje bolesti som si teda preležala pár dni v posteli. Babie leto sa trošku pokúšalo zdvihnúť mi náladu, čo sa mu aj s časti podarilo. Je neuveriteľné ako slnečné lúče a jesenný vetrík vedie resetovať dušu a srdce ak ste im otvorený.
A tak ako v každej rodine aj u nás plynul život ďalej v nádeji aj beznádeji, v dúfaní a v láske. Udalosťou sme boli viac spriaznení a zocelení všetci traja ja, Peťo aj Tamarka.
Maximiliánkov denník (Časť druhá)
Môj november a december
Ta už so doma. To je ta najvačša novinka. Spoznal som po hlase a po vôni mojich najbližších. Je tu hluk, teplo a smrádeček, veľa ľudí. Toto je že vraj moja segra.
Je bars voňavá a fajna, nevidím ju celkom dobre ale podľa hlasu viem že je to ona. Ta si myslím , že sa celkom aj podobame. sme obaja k zožraniu. No a toto je ževraj môj tatko.
Ta še teš podobame, vlasy mám dispozične po ňom , si všimnite. Ta je moj to je jasne. Tato zlato. Funí na mňa a ja to mám rád. Každý ma furt pestuje. Ja s toho furt omdľevam do spánku. Co by ne , je to vyčerpávajúce , každého voňať a tak.
Doma sa o mňa všetci starajú. Neznam prečo to robia ale dakedy mi furt pripomínajú, že som bol vo vode tým, že ma tam ponoria a hladkajú v nej. Ešte som to nepochopil, že prečo, keď ma namočá, tak potom ma osušá a aby som nezjapal, dajú my dačo do papuľky. zas daco čudné plastové.
Ale večer to prichádza to najlepše aj počas dňa Mľeko- že vraj sa to volá. Mamka me zobere, da sebe na prso a ja dujem jak šaľeny. Še nevem dopiť, neznám kedy mám dosť a potom blinkám. Ešte , že ta moja mamka me chape a dá ma potom odrihnuc. Ta všimajte, že mi robí perfektný účes. Zas vypadam Bohovo.
Maximiliánkov denník (Časť prvá)
Ako áno, ako nie, aj deti majú svoj denník. Maxíkov obsahuje síce malé percento jeho denného diania, ale stojí za to.
Postupne to tu budem nabaľovať, až sa aj vy zasmejete, zaplačete, poprípade si spomeniete na seba, keď ste boli malý, abo na svoje malé
Denník je písaný v maminom kysucko-východňárskom domácom nárečí, lebo si pamatajte, že ja som kysucký východniar a to aj rusín, a moja mama načisto nevyspitateľne šalena kysučanka.
Mesiac prvý - September, Október
Ta, jakože v brušku pohoda, teplo, veget. Furt je čo piť, ta sa dobre napijem a potom furt spím. No , aby nebola nuda, tak mamu furt kopem do brucha. Je to paráda - sa tak sem tam natiahnuť.
Na konci septembra ma vytiahli mame z bruška. Proste len tak spím a zrazu na bruchu dajaké svetlo a ruka po mne šmatra a už som bol aj venku. Fúúú, je tu zima a veľa svetla. Není tu co piť. Ta revem, zle sa mi dýcha. No nevem čo so mňu všetci majú , furt kecajú , furt ma otáčajú, furt pichajú do ruky, do nohy. Do prdelky mám toho dosť, radšej zas zaspím. Keď še zobudim, zistím , že zle vidím farebné machule a kukajte co se mňu porobili, za tu chviľu čo som spal. Šalení , načisto. Bojím še zas zaspať, co porobia neskor.