Ako som odplienkovala môjho Miška, ktorý do 23 mesiacov sabotoval nočník

    Asi každá mama to pozná. Otázky z okolia, či už je drobec odplienkovaný. Tieto otázky väčšinouprichádzajú po tom, čo dieťa už evidentne chodí, tak treba si rýpnuť🙂

Aj ja som sa s tým stretla...

Pri staršej dcérke to bolo jednoduchšie. Na nočník sme ju posadzovali odkedy sedela a ozaj sa jej podarilo občas aj čosi vykúzliť. Tým, že nemala problém posedieť na nočníku, tak úspechov bolo dosť. Od roka som neprebalila pokakanú plienku (za tým si stojím, neprikrášľujem to), no mokré nehody sme mali...Bez plienky bola asi od 16. mesiacov. Faktom však je, že som sa natepovala (koberec, gauč), naprala a aj nautierala až až. Definitívne asi na 23 mesiacov, keď šla dcérka do škôlky, tak bola bezpečne odplienkovaná.

U syna to prebiehalo úplne inak. Miška som tiež posadzovala na nočník odkedy sedel, no

nepáčilo sa mu to veľmi. Raz sa aj vypiškal, ale to bola úplná náhoda. Odkedy začal chodiť, čiže od roka, tak na nočníku vydržal len mikro chvíľku a vždy bez úspechu. Miško úplne sabotoval nočník a ani záchod sa mu nepáčil. A to už bolo v čase keď sa začali do toho montovať aj ostatní členovia rodiny a prispievať svojimi radami. Keď mi švagrina radila, aby som ho nútila jesť na nočníku, tak mi stačilo....(túto úžasnú radu som dostávala aj pri dcére a nikdy som to nepraktizovala). Moja odpoveď bola, je to iné ako pri Julke, každé dieťa je iné a tému somtaktne zmenila.

Približne okolo 23 mesiacov som si všimla, že nám malý oznamuje, že je pokakaný alebo

pocikaný, a to jedným slovom kaka🙂 ale na nočníku nič nespravil...posedel maximálne minútku a nič. A tak som si povedala, ideme na to. Tri týždne pred druhými narodeninami som Miškovi nakúpila gaťky (počet kusov osem- nebyť sušičky, tak občas by to ani nestačilo🙂 Ráno sme odniesli sestričku do škôlky, prišli sme domov a ja som mu vysvetlila, že oblečieme gaťky lebo je už veľký a že už musí piškať do nočníka. Nepáčilo sa mu to, dával si ich dole, no obrázkami som ho presvedčila, aby si ich nechal🙂 Posadzovala som ho na nočník, no úspech žiaden. Medzitým sa pocikával. Vždy som mu vysvetlila, že je to hanba, posadila som ho na nočník a prezliekla. Bola som

pokojná. Druhý deň sme mali prvý úspech. Podarilo sa mu vycikať do nočníka. Tak som mu tlieskala, pochválila som ho, spolu sme šli vyliať nočníček. Tretí deň opäť jeden úspech. Ale ozaj len jeden. Problémom bolo, že Miško nepil až tak veľa a teda za deň sme mali 3x neúspech a 1x úspech. Vcelku vedel vydržat aj pár hodín bez nehody. Tak som si povedala, že musíme na to inak. Pýtať sa nepýta, tak bude viac piť, aby sme mali väčšiu šancu trafiť sa do nočníka a plus som ho dávala na nočník každú pol hodinu. Udržať ho na nočníku bolo náročné. Sedela som pri ňom, hrali sme sa, pozerali Tv, tablet...6. deň sa mu podarilo 4.x vycikať do nočníka a aj vykakať (a to prvý krát- isto chápete moju

radosť🙂, 3x sa pocikal, ale postupne už vedel obsedieť aj sám, čo bolo dobré znamenie.

7. deň (to bola čistá katastrofa) som začala pochybovať, či som sa správne rozhodla. Nehôd bolo stále dosť, no aj úspechov pribúdalo. Celý môj deň sa točil okolo nočníka, kakania, cikania...a drobec nám začal oznamovať, že hanba, keď sa pocikal...aspoň nové slovo nám pribudlo🙂 a nie len to, ale aj gaťky, mokro, prať. Do toho sme odcestovali na 4 dni (cestu absolvoval bez plienky a nehody, vypišal sa až na mieste a do nočníka), no odplienkovanie v cudzom prostredí bolo náročné, a tak vo vnútri bol bez plienky len do

chvíle, keď sa pravidelne vycikal, ak nie dostal plienku, čo nebolo najšťastnejšie riešenie... Po príchode domov sme pokračovali v nastojenom trende (výsledky sa trochu zhoršili), ale Miško pochopil, čo od neho chceme a teda na nočníku už nepotreboval sedieť tak dlho. V 13. deň 7x cikal, 1x kakal na nočníku a 1 nehodu sme mali. Pýtať sa nepýtal, ale ten pravidelný režim (nesledovala som hodinky, dávala som podľa uváženia) mu vyhovoval. A nehôd bolo menej a menej, ale je potrebné zdôrazniť, že odplienkovanie je úspech najmä mamy (čiže mňa), ktorá procesu odplienkovania podriadila všetok svoj program. Von sme odišli z domu len po vycikaní, zdržali sme sa len toľko, koľko som predpokladla, že vydrží. Stále som sa ho pýtala, či netreba pišať a kládla som ho na nočník. Do auta som si brávala   nočník, lebo do trávičky zatiaľ piškať nechce a na veľkom záchode to síce zvládne, ale často sa opišká...🙂 Manžel pomáhal keď mohol...malého pekne vedel namotivovať na nočníček (to je ozaj dôležité)- napr. keď si pýtal nejakú sladkosť, tak sme to rýchlo využili slovami keď sa Miško vyciká alebo nejakú hračku keď si pýtal, tak dostane a aj sme to vždy dodržali... klamať sa nesmie🙂 Ak sa aj stala nehoda, tak sme na neho nikdy nekričali (aj keď ja som už nemala ďaleko), ale stále sme to len skonštatovali, že to je hanba a veľkí chlapci už hanbu do gatiek nerobia (alebo niečo v tom duchu🙂

Do mesiaca sme boli bez nehody. Občas sa zabudne, alebo keď vypije veľa tekutín, tak 2x sa stihne vypiškať a tretí krát nestihne.

Moje postrehy pri Miškovom odplienkovaní, ktorý dovtedy ignoroval nočník:

- treba mať nakúpené gaťky (min. 5) a odporúčam s peknými obrázkami- my sme mali autá, bagre, motorky...Miško si ich prezeral a sám mi nosil, ktoré chce🙂

- nočníčkov viac (my máme 2 poschodia- tak 2 nočníky v dome a 1 v aute)- vcelku sa mi osvedčil Ikea vylievací (stačí len časť vybrať pri vylievaní- je to fajn, keď si dieťa chce samo vyliať obsah- čo isto bude chcieť) a nočníček keď je trošku vyšší tak je to lepšie... lepšie sa mu sadá a aj vstáva.

-nočník umiestniť na viditeľné miesto

- treba sa zmieriť s nehodami

- motivovať odmenami (len na začiatku-neskôr to už nebolo potrebné)

- nekričať na dieťa, len konštatovať fakty a chváliť, keď sa úspešne vyciká / vykaká

- odplienkovanie si načasovať v období keď trávite doma viac času

- nevracať plienku, aby dieťa nebolo zmätené, že raz ju má a raz nemá...radšej sa zmieriť s nehodami (preto odporúčam tráviť doma a poblíž domu viac času)

- nosiť so sebou 2 náhradné oblečenia- 1 je málo (gaťky, tepláky a aj ponožky)

- bodynká nahradiť tričkami – rýchlejšie posadenie na nočník a aj v prípade nehody stačí vymeniť gaťky a tepláčky

-pred spánkom, po spánku, pred odchodom a pri príchode domov vždy posadiť dieťa na nočník- náš rituál, ktorý funguje🙂

- informovať aj okolie, aby boli rovnako nastavení ako vy

- a veľmi dôležitá vec- buďte trpezliví a verte dieťaťu, že to zvládne 🙂