Našla som seba pod troskami nás – 3. časť: Posledné kvapky a odchod

Prvú časť som písala u najstaršej dcéry. Vtedy som ešte netušila, čo ma čaká, len som cítila, že sa niečo láme.
Druhú časť som písala ešte zo starého bytu, už som vedela, že je koniec, ale stále som hľadala nájom a niekde hlboko vo mne bola nádej, že sa možno spamätá.
Túto tretiu časť píšem z gauča v byte, kde sa cítim bezpečne. Je tu ticho. Žiadne dvere netrieskajú, nikto na mňa nekričí. Ale aj tak mám v sebe kopu obáv a otázok, čo ma čaká a  ako to zvládnem sama.

Otvorilo mi oči veľa veci, ale najviac  Ninka.
Raz sa pred cudzími ľuďmi sama rozrozprávala, že sa doma hádame, že na mňa kričí a že si myslí, že ja robím niečo zle. Že ak sa ešte budeme hádať, nahrá si to, aby mu to pustila.
To mi zlomilo srdce. Cítila som hanbu, smútok a hnev na seba, že som ju vôbec nechala žiť v prostredí, kde musí takto rozmýšľať. Sľúbila som jej, že už hádky počuť nebude. A vedela som, že to znamená len jedno ODÍSŤ!!!!!!

Potom tam boli tie jeho večné urážky.

Stačilo, že som bola ticho – už som vraj mala niekoho v hlave.
Stačilo, že som niečo povedala – bolo to zle.
Keď som išla do obchodu: A kto tam na teba čaká?
Keď som šla s kamoškou na kávu – presne vedel, kedy som odišla, kedy som prišla, a aj tak sa pýtal, čo som stihla medzi tým.
Normálny chlap by ťa už dávno poslal do p. Si ako detektor lži. Najhoršie bolo, že som to začala brať ako normálne.
Klamstvá – aj také malé, ktoré by iní prešli, ale mňa rezali do živého, lebo som vedela, že za nimi je viac.
Poníženia pred ľuďmi, keď mi vysvetľoval veci ako malému dieťaťu, a keď som povedala „viem to“, odpovedal „nie, nevieš“.
Trhavé pohyby, bludy, čudné správanie aj keď nepil.

Ešte v ten deň sme mali ísť k vode. Vyvolal hádku, silou mocou chcel nech vezmem iné auto a nie to čo som dala jemu. Samozrejme, už mal niečo za lubom chcel sa niekam vytratiť, a ja som to cítila a prekazila svojím správaním. Auto nedostal a došli sme tak akurát do obchodu, kde sa urazil pre blbosť a odišiel. Plán mu nevyšiel a jeho druhá možnosť bola samozrejme krčma. Bol asi v každej jednej v našom meste, až skončil v tej mojej, kde sa začal vychvaľovať hlúposťami a ja som cítila neskutočnú hanbu. My s Ninkou sme šli samé a užili si deň, aj keď vyvolával ja som už nereagovala ani na správy ani na hovory. A vtedy som vedela, už nemám čo zachraňovať. Zbalila som Ninku a odišla k dcére. Pamätám si ten pocit, keď sme sa vracali strach aj úľava. A myšlienku: „Neviem, čo bude zajtra, ale viem, že už nechcem späť.

 Nasledovalo hľadanie bytu, medzi tým prosenie nech sa vrátim a ja som už len  čakala kedy vypadne do práce nech si vezmem veci. Všetko sa nejak dalo do pohybu a to samo s pomocou iných ľudí. Možno nie každý má pri sebe takých to ľudí, no mne v ten moment do života prišli. Sami od seba a možno ich máš aj ty tá čo to teraz čítaš, ale ich nevidíš , alebo nechceš vidieť. Ja som to vidieť nechcela no napokon mi otvorila oči moja Ninka.

Bodka prišla až potom. Zistila som, že kontaktoval svoju bývalú. A tentoraz som ich aj prichytila, ako sa stretli.
Jeho výhovorka? Že som mala zostať, aby sme si to mohli raz a navždy ujasniť. Že išlo len o syna.
Moja odpoveď bola len jedna veta, mate na mňa číslo obaja stačilo zavolať vráť sa.
Ale vtedy som už vedela, že toto je len o mojej istote a určite by som sa nevrátila, ale páčilo sa mi, ako sa dokáže vynájsť. Klame a vie ísť veľmi ďaleko. A ja som už bola spokojná aj tak som už bola presťahovaná.

Dnes viem, že aj ja som robila chyby. Kričala som, kontrolovala, mala výbuchy. Ale bolo to vždy reakciou na jeho klamstvá, tajnosti a obviňovanie.
Ja som len chcela veriť. A keď sa nemáš čoho chytiť, začneš sa chytať všetkého, aj za cenu, že pritom stratíš samú seba.

Vzťah s narcistom ťa zmení. Nikdy nebudeš taká, aká si bola predtým. Ani taká, akou si bola počas vzťahu. Budeš taká akou máš byť.
Je to vzťah, kde ťa život prinúti spoznať samú seba. Ukáže ti pád… ale aj cestu hore. Len ju musíš vidieť.
A keď odídeš, možno sa budeš báť, ale práve vtedy sa ti otvoria dvere. Keď mi to vravela terapeutka, neverila som jej že to vie takto fungovať a mala pravdu. Začnú sa diať veci ako malé zázraky a ty nebudeš chápať ako si pre nás život vie nachystať cestu. Stačí sa len zbaviť toho čo nás ťahá dole. Dnes sedím v byte, kde sa nikto neháda. Kde je ticho a pokoj. Stále neviem, čo ma čaká. Ale viem, že už to bude iné.

V mojom prípade to bola zhoda náhod, že som mala tu silu ísť touto cestou. Moje pocity sú zmiešané, strieda sa strach s neistotou čo bude ďalej a ako ďalej, ale všetko je tak ako má byť. Keď som sa zdôverila jednej osobe ako som padla dole, tak mi len povedal a teraz pôjdeš už len hore sľubujem. 

M.