Určite ste počuli o úspechu rodičov Emky, ktorým najvyšší súd dal za pravdu a ich dcéra má právo byť integrovaná v základnej škole. Rozhodli sa bojovať a uspeli, to je skvelé.

Trochu ma však zamrzel komentár pani redaktorky, ktorá dodala, že deti v špeciálnych školách sú na okraji spoločnosti.

Prečítala som si aj iný článok na internete, kde mamička so zmeneným menom, aj menom svojho dieťaťa opisuje návštevu špeciálnej školy, kde mal byť integrovaný jej syn, vo variante B: ,,V triede boli ešte štyri "veľmi postihnuté" deti, nič sa neučili, učiteľka im iba púšťala rozprávky, aby boli ticho."

Obe mamičky a ja máme niečo spoločné - dieťa s downovým syndrómom.

Keď sa Vám narodí choré dieťa

Vyrovnáte sa so situáciou a v duchu si poviete, vychovám z Teba toho najlepšieho a najšikovnejšieho človeka. Venujem Ti svoj čas, svoju energiu, všetko Ťa naučím a Ty tie zdravé deti dobehneš. Budem sa o to snažiť, budem to robiť najlepšie ako viem. Hipoterapia, kanisterapia, jasle, škôlky, školy, pomôcky, vitamínové doplnky, kontakt so zdravými deťmi a kopec iných vecí, aby sme našim deťom čo najviac skvalitnili život.

Často sa stretneme s vetou: Ale moje dieťa nie je také... Nie je také postihnuté... 

Vie... Dokáže... Naučilo sa...

To všetko ste dosiahli, dokázali a patrí Vám za to uznanie, všetko je vydreté, z každého úspechu máte radosť.

ALE!

Porovnávame. Zdravé deti s chorými, choré s viac chorými. Ak máte to šťastie a vidíte vedľa chorého dieťaťa rásť zdravé, zistíte, aké je to nezmyselné, je to neporovnateľné, pretože sú to dve rozdielne bytosti. Ako rodičia máme subjektívny názor na svoje dieťa ovplyvnený láskou a všetkými pozitívnymi vecami, ktoré sme spolu zažili a vieme o nich iba my.

Uvedomte si: Nie sme rovnakí ako rodičia zdravých detí? Pozeráte sa na iné postihnuté dieťa s odporom? Lebo nie je Vaše, nie ste citovo zainteresovaní, nie je také pekné, má inú diagnózu, možno nemá svoj deň.

Možno ste si urobili unáhlený úsudok z prvého dojmu. Bože, čo to dieťa robí, to ako sedí, ako sa správa, vydáva zvuky, nerozpráva? Ešte sa to moje šikovné dieťa od neho naučí jeho zlozvyky, začne po ňom opakovať, napodobňovať.

Tak to teda NIE!

A to je presne dôvod, prečo sa pred nami zatvárajú dvere v bežných základných školách. Ako tie deti vidíte vy, tak ostatní vidia vás, Vaše dieťa.

Pritom je pravdepodobné, že to cudzie "veľmi postihnuté dieťa" možno vyniká  v iných veciach, o ktorých Vy neviete 🙂 V každej spoločnosti Vás môže niekto obohatiť, ak chcete.

Všetky základné školy sú dobré, všetky špeciálne školy sú zlé?

Myslím, že každú školu tvoria všetci zamestnanci, pedagógovia, riaditeľ/ka, deti a rodičia.

Samozrejme, kdesi na začiatku som aj ja mala svoju vysnívanú cestu integrácie, ako to moju dcéru posunie a obohatí. A tak som sa o to začala zaujímať.

Úroveň integrácie na Slovensku, čo to vlastne znamená? Aký majú názor učitelia, psychológovia, čo je dobré pre moje dieťa a čo pre mňa?

Riaditeľ ZŠ

V celom okrese 30x NIE, s úsmevom, bez úsmevu, s výhovorkami, sľubmi, bez slov.

Pedagóg

Mám čo robiť aj s tými deťmi, ktoré mám v triede. V noci opravujem písomky, hľadám materiály. Pre mňa je to práca navyše, ktorú mi nik nezaplatí. Rodičia si myslia, že keď dieťa integrujú, všetko sa naučí od zdravých detí, že im nalejeme rozum do hlavy a všetko za nich odmakáme.

Psychológ

3x úplne rozdielny názor, dvaja odporúčajú variant A, jeden integráciu, druhý špeciálnu školu a variant A a tretí variant B. Ďalej mi rozprávajú, aké by to bolo prospešné, keby to fungovalo tak ako je to navrhnuté, ako sa k nim deti vracajú zo škôl s traumami.

Rodič

Premýšľa dni, noci, týždne, mesiace, aby vybral správny štart pre svoje dieťa, veď predsa na škole záleží. Dostane sa z tej špeciálnej školy niekam?

Rozhodnete sa vtedy, keď pochopíte, že škola tvorí iba malú časť. K čomu ho budete viesť vo voľnom čase, v tom Vás nikto neobmedzuje. Ak niekto tvrdí, že deti zo špeciálnych škôl sú outsideri, na okraji spoločnosti, nie je to chyba školy. Iba Vy rozhodujete, kam Vaše dieťa bude chodiť, či ho budete izolovať, alebo sa bude stretávať s rodinou, priateľmi a venovať sa svojim záľubám. Vzory, ktoré ho ovplyvňujú, má všade okolo seba v rodičoch, súrodencoch, rodine, priateľoch, nie iba v cudzích zdravých deťoch.

Ako to funguje v praxi?

Určite na každej základnej škole inak. Deti môžu byť integrované iba vo variante A, ale dá sa individuálne prispôsobiť. Čítala som viac príbehov o šťastnej integrácii a majú jedno spoločné: ,,Našim deťom sa darí, sú také šikovné a majú samé jednotky!"

A čo vedia? UMMM... Vedia, veď majú samé jednotky! Píšu? Ako píšu? Počítajú? Čítajú? Písmená, slová, vety? Čítajú na jednotky, aj keď nevedia artikulovať, tvoriť vety?

Ako to zvládajú?

Sú tie známky objektívne, alebo skôr motivačné? Všetci sú spokojní. Má to zmysel? Pre rodičov určite, veď vychodil normálnu základnú školu. Áno, to môžeme povedať človeku, ktorý tomu nerozumie, pretože akonáhle  je tam raz variant A, obsah učiva je rovnaký, jedine na inom mieste. Možno nie tak kontrolovanom, ako v špeciálnej škole, kde hodnotenie zodpovedá znalostiam detí.

Prečo by som mala chcieť pre moju dcéru samé jednotky? Nech má takú známku, na akú má. Nech je všade každé dieťa hodnotené tak, ako má.

Prečo som sa rozhodla pre špeciálnu školu?

V jednom článku sa ma pán redaktor opýtal, či som sa vzdala, veď som chcela dcéru integrovať. Nie. Iba som našla správnych ľudí, správne miesto. Už som si nepotrebovala pozrieť ďalších desať škôl a potom sa rozhodnúť. Mali sme dobrý pocit, žiadna neistota.

Preto rozumiem iným rodičom, ak si vyberú inú cestu a hľadajú miesto, kde sa budú ich deti cítiť dobre, je dôležité riadiť sa v živote dobrými pocitmi.

Ľudia odsudzujú veci, ktoré nepoznajú.

Nahlas rozmýšľajú, je tá špeciálna škola vôbec škola? Učia sa tam vôbec?

Môžem napísať iba o tej, ktorú poznám ja, o tej našej.

Deti tam chodia s radosťou. Kladie sa dôraz na také zabudnuté veci ako slušnosť, správanie, kreativita či súdržnosť. Nie preto, že sa to musí, ale preto, že z toho majú radosť. Deti sú hodnotené podľa znalostí zo zvládnutého učiva. Ak ho nezvládajú, hľadajú odpoveď prečo.

Každoročne sú prehodnocované psychológom, či sú v správnom variante, či ho zvládajú celý, alebo ho potrebujú individuálne prispôsobiť. Učitelia sa vzdelávajú, vyrábajú si pomôcky, hľadajú si cesty.

Vidíte pokroky, keď deti, ktoré nevedeli komunikovať, sa to naučia prostredníctvom komunikačných pier a vytvorených knižiek komunikátorov,  slabohovoriace sa zdokonaľujú v reči a hovoriaci si obohacujú slovnú zásobu, lebo na to majú vytvorené predmety a programy. Rovnako to platí pre rozvoj logiky, motoriky a celkový rozvoj.

V kolektíve ide všetko ľahšie ako individuálne, samozrejme sa prihliada aj na ochorenia a diagnózy detí.

V špeciálnej škole nie sú všetky deti mentálne zaostalé, niektoré sú postihnuté telesne, majú oneskorený vývin, alebo poruchy správania.

Všetky školy nie sú na rovnakej úrovni, preto nie je správne písať o všetkých rovnako.

O to viac sa teším, že existujú také ako naša moderná, vybavená iPadmi, interaktívnymi tabuľami, názornými pomôckami, čítacími perami, výškovo nastaviteľným nábytkom s priestorom na relaxáciu, knižnicou, učebňami pre informatiku a praktické vyučovanie, dieľňou či cvičnou kuchynkou.

Škola organizuje a zúčastňuje sa súťaží, deti chodia na exkurzie, podujatia a školské výlety, kde majú rovnaké zážitky ako zdravé deti v bežnej škole. Je zabezpečený dozor pred, cez aj po vyučovaní, je tu aj školská družina a máme na výber zo záujmových krúžkov.

Pedagógovia komunikujú s rodičmi a vždy si na nich urobia čas, aby sa porozprávali ako zjednodušiť, zdokonaliť a skvalitniť učenie, aby ťahali za jeden povraz, veď majú spoločný cieľ.

Deti sem dochádzajú z viacerých okresov, aj to o niečom svedčí.

Želám si, aby si každý vybral pre seba a svoje dieťa, čo je pre nich najlepšie. Aby deti neintegrovali preto, že sa to musí, lebo to nariadil súd, alebo je to moderné, ale preto, aby im uľahčili život. Aby nemuseli dochádzať toľko kilometrov, keď chcú pre svoje dieťa vzdelanie.

Nech sa rozhodnete akokoľvek, treba vidieť obe cesty.

Špeciálna škola je škola, nie je to detský kútik, jej učitelia si zaslúžia rešpekt a uznanie rovnako ako každé dieťa, ktoré do nej chodí. 🙂

Bude to už deväť rokov, čo  som objavila čaro bazáru 🙂.Bolo to vtedy, keď naša dcéra práve potrebovala nové topánočky, no akosy práve vtedy na ne nezostali  peniaze. Mohla som počkať pár dní do výplaty, ale rozhodla som sa, že skúsim predať  tie, čo dostala a nestihla vynosiť.Hneď v ten deň som sa zaregistrovala, kupila som si baliček aukcii a hurá do toho.Topánky som s malou dušičkou ponúkla za najnižšiu cenu a vydražili sa za cenu oveľa vyššiu ako som čakala 🙂.Zrazu bolo na nové topánky a čosi aj zostalo...Za pár dní som zistila, že vecí , ktoré nepotrebujem je kopec, a ja uvolním skrine, upracem, a ešte aj zarobím 😀Ten adrenalín na konci vlastnej aukcie keď vidíte ako ľudia prihadzujú na Vašu vec bol neopísateľný. Bolo to asi také ako keď si kontrolujete čísla v lote 🙂 Postupne som začala veci aj nakupovať, niekedy sa podarilo novú vec získať za pár centov, inokedy za výhodnejšiu cenu ako v obchode, ale vždy to potešilo.Boli roky keď sa predávalo viac, inokedy menej.Samozrejme aj my sme na tom boli všeliako, niekedy veľmi dobre inokedy horšie, ale nech manžel zarábal hocikolko peňazí, vždy som sa ako správna manželka 😀 snažila ušetriť keď sa dalo,čo nepotrebujem predám a čo potrebujem kúpim.Postupne sa na stránke zvyšovalo členské, fotky tovaru sa museli zmenšovať, originalita tovaru sa musela dokazovať niekedy dosť zložito, ľudia prestali kupovať, alebo by všetko chceli za jeden cent.Keď už to stálo viac energie ako radosti, rozhodla som sa, že ušetrím čas a skončím.
Práve som čakala druhú dcéru, bála som sa amniocentézy a vtedy som objavila Vás, Modrý koník. Vtedy ma podporili baby vo fóre, rýchlosťou blesku mi odpísali, dokonca k veci, pekne mi všetko vysvetlili. Už sa nám to krátilo, bola som na poslednej poradni a pani doktorka mi hovorí v piatok, no čo zostanete tu? A ja nie nie pani doktorka, zajtra končí aukcia na kočík, ktorý chcem a kto mi ho vydraží ? 😀 A kto Vás odrodí?? Ja tu pondelok nie som, to vám nevadí ? 🙂 Ale všetko dobre dopadlo, v sobotu som si kočík vydražila (o 150eur lacnejšie ako v obchodoch)a v nedeľu som  rodila a stihla som aj pani doktorku.

O modrom koníku mi hovorilo stále viac mamičiek, a tak som sa rozhodla, že sem nakuknem.

Blogy ma príliš nezaujímali, ale bazár bol láska na prvý pohľad 😀.

Postupne som objavila výhody celého koníka:

-rýchlejší ako google

-múdrejší ako encyklopédia

-šíroký rozhľad

-rozmanitosť názorov

- kandidát na nobelovu cenu, vo všetkých kategóriach 🙂

A teraz vážne, kopec skvelých mamičiek, inšpirácie, a nenahraditeľné úprimné priateľstvá...

A z deviatich rokov praxe zopár rád pre obe strany:

-CENA

u mňa sa odvíja od stavu veci, a pôvodnej ceny, približne takto:

-nova a nenosena vec  od 70% do 85% PC, aby sa ju oplatilo kúpiť s poštovným, s prihliadnutím na konkurenciu 🙂

-nosena vec, bez poškodenia 40%-50% z PC a znova aj podľa konkurencie-nosena vec, kde je vidieť nosenie  asi iba 25% ceny

Treba si uvedomiť , či sa nám vec oplatí predávať.Či jej citová hodnota, alebo spomienky, ktoré nás k nej viažu mnohokrát neprevyšujú jej cenu napr. prvé topánočky, body 🙂Osobitnú kategóriu tvoria veci käpené za vysokú cenu, ako v minulosti, keď zimný kabát stál 10 000SK a akú hodnotu má dnes? Za akú cenu ho mám predať je kvalitný, ale dnes kúpime kabát za 30 eur takže je ťažké vyčísliť cenu takejto veci.

Nízka cena? správna cesta? to som si myslela aj ja...niekedy to nefunguje.Vyhodnejšie som kupila značkovu zimnú bundu, a rozhodla som sa ju predať za 50% jej ceny nemala poškodenia, napriek tomu ma zaujemcovia bombardovali otázkami a naozaj nemá poškodenie a naozaj?naozaj, naozaj? Cenu som zvýšila o 2 eura a ešte v ten deň sa predala 🙂

-VÝMENY

pochopia iba ľudia, ktorí nemajú, alebo niekedy nemali peniaze.Mnohé sa na ne hnevajú a bránia sa im. Výmena by mala byť výhodná pre obe strany, za rovnakých podmienok, odoslaná v rovnakom čase, s dôverou..

-CITOVÉ VYDIERANIE

Skutočne nechápem čo sa to s ľuďmi deje. Denne to vidíte v skupinách , kde sa darujú veci. Kto zo seba urobí vačšiu obeť a outsidera, jednoducho smutnejšia rozprávka vyhráva...Cudzí človek napíše pod Váš drahší inzerát, so smutným príbehom a žiada Vás aby ste mi vec predali za poštovné, pripadne aby ste mu darovali veci. Myslím, že ľudia v zlej finančnej situacii a životnej etape, nelistujú bazare, čo sa im hodí. Riešia problémy. Kde vezmú peniaze na jedlo, šeky a anie aká značková vec by sa hodila im, pripadne deťom. Aký pocit, môže mať zo seba človek, ktorí získa pre seba vec možno za zlomok ceny , ale klamstvom, prípadne, že sa Ľutoje zhadzuje...

AROGANCIA

Sa prejavuje najmä v komunikacii, chýba pozdrav, čarovné slovíčka...Ak Vám niekto navrhne pod tovar ktorý stojí 20eur, že 10aj s poštou?Neviem prečo niektoré kupujúce majú dojem, že ak niekto vecí predáva má kopec peňazí. Ak by sme ich mali asi by sme nepredávali. Mnohokrát máme na poštovné vačšie náklady, ako uvedieme, ak by ste si chceli zarátať aj pár centov ako balné, to už Ste vypočítavá 🙂

HODNOTENIE

Je to, prečo to má zmysel. Každé pozitívne hodnotenie má posúva ďalej. Zahreje ma, že niekto má z veci radosť, že sa teší, že mu pomôže.Existujú špekulanti, ktorým sa nijak nezavďačíte...ale pozitívne prevalcujú negatívne 🙂

 a na záver, želám kupujúcim, nech nájdu to, čo hľadajú,a predávajúcim , nech všetko predajú, tak aby boli obe strany spokojné, základom je pravdivý popis a kopec fotiek, ktoré tu nie su obmedzené počtom, čo je skvelé pre obe strany.

Krásny deň 🙂 <3