Dnes sme boli s dcérkou na ihrisku...tom istom, kam som chodila aj ja...a keď som stála pri tomto strome, ktorý som si pamätala vo výške 3 m a teraz mu nevidím na vrchol koruny, som si uvedomila ako strašne letí čas...začala som sa obzerať okolo seba a začala som vnímať. Všimla som si čo všetko sa zmenilo, čo ostalo...NAOZAJ som vnímala...tak často tam chodíme a dnes som si uvedomila, že som nevnímala, len som tolerovala to čo tam je, nie je, brala som to automaticky...tak len také posolstvo do éteru... Vnímajme 🙂