Také naše 😆😆😆
Jeden hlavný dôvod prečo východniar nemôže byť terorista 😂😂😂...
Pondzelek:
Ukradli sme ľetadlo na letisku vof Košicoch a pasažieri buľi rukojemnici . Žiadame miľion dolároch a ľet do Mexika!
Utorek:
Čekame na reakciu vlády. Vypili sme sebe s pilotamy.Aj pasažiery vycahli svojo zásoby. Vypili sme sebe s pasažiermi. Aj piloci sebe s ňima vypili!
Streda:
Prišol mediátor. Privezol borovičku. Vypili sme sebe a mediátorom, pilotamy a aj s pasažierami. Mediátor bars pyta, žeby sme vypuščili polovicu rukojemnikov. Vypušcili sme ich. A co tam po nich! Aspoň še nam zvýši vecej paľenky
Štvartek:
Rukojemňici še vracili zo zasobami borovičky. Šalabango bulo do rána. Vypušcili sme druhu polovicu rukojemníkov i pilotoch.
Piatek:
Druha polovica rukojemníkov aj piloci še vraciľi z borovičku. Došikovali calu tlupu znamych a daľse šalabango do rana.
Sobota:
Do ľetadla prišol sám najvyšší z letiska, v ruke borovička a šalabango do pondelka.
Pondzelek:
Do ľetadla prichádza čoraz vecej ľudzi s paľenku. Už sú tu hasiče, policajti dokonca jakaške vojaci.
Utorek:
Už ňemame sily. Chceme še vzdac a uvoľnic ľetadlo. Šéf letiska ňesuhľaši. Za pilotom prišla rodzina z Popradu. Z borovičku!
Streda:
Vzdávame še! Rukojemnici suhlaša s tým že nas vypušča, ked im sľubime že vybavíme borovičku. Nikda vecej žadné ľetadlo!!
🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣🤣
Mam ja šikovnú neter 😊 #hlbinymysle
Topila sa.
A nikto si to nevšimol.
Nikto… okrem nej.
Jún 2022. Majstrovstvá sveta v Budapešti.
Anita Álvarez – americká umelecká plavkyňa s mexickými koreňmi – predvádzala svoj životný výkon.
Všetko dokonalé. Všetko pod kontrolou.
A potom zostava skončila… a ona sa nevynorila.
Stratila vedomie.
Jej telo sa na okamih vznášalo… a potom začalo klesať.
Pomaly. Na dno bazéna.
Diváci tlieskali.
Porotcovia sledovali tabuľky.
Nikto nič nevidel.
Ale jej trénerka, Andrea Fuentes, áno.
Poznala ju. Poznala jej dych, jej tempo, jej limity.
V hrudi jej zablikal alarm: „Toto nie je v poriadku.“
Skočila do vody. Oblečená. V teniskách.
Bez rozmýšľania.
Doplávala na dno. Chytila ju za pás.
A vytiahla ju späť k životu.
---
A tento príbeh by mal prinútiť zamyslieť sa aj nás:
Kto Ťa pozná natoľko, aby videl, že sa už topíš, aj keď sa stále usmievaš?
Kto by za Tebou skočil, bez váhania, keď už nemáš silu držať sa nad vodou?
A hlavne…
Si Ty takým človekom pre niekoho iného?
Sme dosť prítomní v životoch tých, ktorých milujeme, aby sme spoznali ten okamih, keď začínajú klesať?
Alebo len sedíme na tribúne a tlieskame – bez toho, aby sme vedeli, že vo vnútri už dochádza dych?
Pretože v živote potrebujeme niekoho, kto nás nielen sleduje…
ale naozaj vidí.
Kto spozná, kedy sme na hrane, kedy sa láme sila, kedy potrebujeme podať ruku.
A kto má odvahu skočiť. Pomôcť. Zachrániť.
A rovnako dôležité je vedieť si o pomoc povedať.
Nie je to slabosť – je to filter.
Ukáže, kto zostane, kto skočí a kto len tlieska.
Ale niekedy si o pomoc jednoducho povedať nejde…
Preto je také dôležité pozerať sa na ľudí okolo seba nielen očami, ale aj srdcom. ❤️


































