V každom okamihu skľúčenosti, slabosti, úzkosti je nesmierne dôležité natrafiť na láskavého človeka. Človeka, ktorý dokáže pochopiť, nič nevyčíta, chladne neposudzuje, ale ktorý ťa uteší
a odľahčí ti bremeno.
Vážim si tých ľudí, čo s radosťou dávajú niečo zo seba, niečo čím spravia radosť druhým, vložia nádej svojim bytím do srdca
a potešia dušu tých, čo strácajú sa sami sebe. To podnecuje
k uvedomeniu k pravým hodnotám života, čo odhaľuje svoju krásu tam, kde to najmenej čakáš.
Je ťažké kráčať po tenkom ľade dokonalosti, ale spoločnými silami sa dokonalosť vytráca v mene lásky, lebo všetci potrebujeme pochopenie, povzbudenie a odpustenie..