Dôvody užívania drôg

 Dôvodov prečo siahne človek po drogách je veľa. Vyplývajú tak z jeho osobnosti, ako aj zo spoločenského prostredia, ktorého súčasťou je rodina, škola a rovesnícka skupina. Dôležitú úlohu zohráva spoločnosť v ktorej žijeme.[1]

            OSOBNOSTNÉ ALEBO INDIVIDUÁLNE FAKTORY: osobnosť, duševné poruchy a poruchy chovania, stretnutie s drogou v mladom veku, neschopnosť zvládať stresové situácie, malé sebavedomie, neschopnosť odolávať nepriaznivému vplyvu okolia, agresivita, zlé sebaovládanie, znížená inteligenčná úroveň.[2]

            RODINNÉ PROSTREDIE: nejasné pravidlá týkajúce sa chovania dieťaťa, nedostatok času venovaného výchove dieťaťa, nedostatočný dohľad, sústavná a prehnaná prísnosť, slabé citové väzby v rodine, manželské konflikty, tolerovanie a zneužívanie požívania alkoholu, tabaku a drog, osamelosť rodičov a ich ľahostajný až nepriateľský postoj voči spoločnosti, zlá sociálna a ekonomická situácia v rodine, sexuálne zneužívanie, neúplná rodina.[3]

            ŠKOLSKÉ PROSTREDIE: dostupnosť drog v škole a okolí, zlyhávanie v škole, šikanovanie, žiak označený ako problémový, záškoláctvo.[4]

            ROVESNÍCKE SKUPINY: neuznávanie autority, protispoločenské chovanie vrstovníkov, pozitívny postoj k drogovej problematike, silnejší vplyv rovesníckej skupiny ako rodičov, zosmiešňovanie a znižovanie sebavedomia niektorých členov skupiny samotnou skupinou[5]

            SPOLOČNOSŤ: zlá ekonomická situácia v spoločnosti, náhle sociálne a politické zmeny a nestabilita, nedostatok príležitostí uplatnenia sa v práci, nedostatok možností pre vhodné využitie voľného času, nedostatočná zdravotná a sociálna starostlivosť, spoločenské normy a zákony tolerujúce „legálne drogy“, nedostatočné sociálne zabezpečenie, rasová a iná diskriminácia. [6]

         OSOBNOSŤ

            Na otázku aký človek je ohrozený drogovou závislosťou je ťažké odpovedať. Teoretické štúdie sa v súčasnosti zhodujú v tom, že na to neexistuje jednoznačná odpoveď. Osobnosť je pojem , vypovedajúci o osobitom, jedinečnom usporiadaní duševných vlastností človeka, o jeho individuálnej svojráznosti.[7] Osobnosť je integrovaný súhrn vnútorných čŕt a zvláštností človeka, cez ktoré sa lámu všetky vonkajšie vplyvy.[8]

„Existujú určité vlastnosti, ktoré disponujú jedinca k experimentálnemu a následne k opakovanému užívaniu psychoaktívnych látok a sú znakmi zvýšeného rizika vzniku závislostí. K týmto znakom patria tendencia k impulzívnemu konaniu, nízka frustračná tolerancia a iritabilita, emočná nezrelosť a neistota, vôľová slabosť a nedostatočná sebadisciplína. Závislosťou od psychoaktívnych látok sú ohrození ľudia s nedisciplinovanými postojmi k životu, podceňujú riziká, preferujúci okamžité a ľahko dostupné pôžitky.“[9]

     Duševné poruchy a dispozícia k vzniku závislostí

            K nadmernému užívaniu a vzniku závislostí disponujú jedinca aj psychické poruchy. Známym rizikovým faktorom sú poruchy osobnosti (psychopatie podľa staršej terminológie).Najčastejšie sa uvádza vzťah medzi vznikom závislosti a antisociálnou a hraničnou poruchou osobnosti. „Hraničná porucha osobnosti, prejavujúca sa egocentrizmom, tendenciou k manipulatívnemu správaniu, pohotovosťou k impulzívnemu konaniu, zvýšenou citlivosťou k správaniu sa iných  a intenzívnejším reagovaním na stresové podnety spoločne s problémami pri socializácii disponuje jedinca k užívaniu návykových látok.“[10] Inou psychickou poruchou, ktorá je rizikovým faktorom ,je porucha aktivity s poruchou pozornosti ADHD.[11] Riziko sa dáva do súvislosti s častými stresujúcimi situáciami, ktorým sú jedinci vystavení.[12] Až 50% schizofrenikov je závislých od alkoholu alebo od ilegálnych drog a viac ako 70% je závislých na nikotínu.[13] Podľa epidemiologických štúdií sa abúzus nikotínu, alkoholu  alebo ilegálnych drog sa zisťuje u 32 - 54% ľudí s depresiou.[14] Z úzkostných porúch sa uvádza častý vzťah medzi post traumatickou stresovou poruchou. Ide o psychickú poruchu u ľudí, ktorí prekonali traumatizujúce životné udalosti.[15]

  Rodina

            Rodina je najdôležitejšia sociálna skupina, v ktorej jedinec žije, ktorá mu poskytuje potrebné zázemie, uspokojuje jeho potreby a sprostredkováva množstvo skúseností.[16] Rodina je nenahraditeľná. Tvorí základnú biologickú, sociologickú, pedagogickú a ekonomickú jednotku ľudskej spoločnosti.[17] Primárna funkcia spočíva v tom, „že už od narodenia ovplyvňuje vývoj jedinca, vytvára citové väzby, ktoré majú dlhodobý vplyv a zapisujú sa trvale do duševného života dieťaťa. Jedinec si so sebou do života prináša základné poňatie citov a modely správania ako svoje vlastné dispozície či sklony. Sprostredkujúca funkcia spočíva v tom, že v jej spoločenstve získava jedinec základnú stupnicu hodnôt, ktorých prostredníctvom sa pripravuje na spoločenský život.“[18]  Dysfunkcia rodiny sa môže prejaviť výchovným zanedbávaním, rodina môže dieťa učiť nežiaducim rolám, hodnotám a normám.[19]„Dysfunkčný rodinný systém môže produkovať individuálnu psychopatológiu, napr. užívanie návykových látok, asociálne správanie či neurotické obsesie. Psychopatológia jednotlivých členov rodiny spätne zložitým spôsobom pôsobí na fungovanie rodiny ako celku.“[20] Pubescencia ako prvá fáza dospievania je približne ohraničená 11. A 15. rokom života. Rodina je jedným zo sociálnych teritórií, v ktorom sa významným spôsobom prejaví pubertálna emancipácia, dospievajúci si vytvára svoju vlastnú identitu. „Táto emancipácia však nevedie k zrušeniu citových väzieb k rodičom, ale k ich premene. Infantilná závislosť musí byť nahradená zrelším a vyrovnanejším citovým vzťahom. Pocit istoty a bezpečia, ktorý väzba na rodinu poskytovala, sa transformuje do symbolickej rodiny a funguje účelne, i keď už iba vo vedomí jedinca.“[22] Adolescencia, ako druhá fáza dospievania, trvá s istou individuálnou variabilitou približne od 15 do 20 rokov. Dospievajúci sa odpútava od rodiny, od sveta nadradených dospelých. Mení sa jeho vzťah k autorite. „V tejto dobe sa deti definitívne odpútavajú z tých rodín, ktoré už skôr neposkytovali rodinné zázemie, o ktoré rodičia nemali záujem a starali sa o ne nanajvýš materiálne. Tieto deti už nemajú dôvod rodičov rešpektovať a ani škola nemá žiadny mocenský prostriedok, aby mohla ich správanie ovplyvniť. Môžu sa začať chovať úplne bez zábran. Často začína ísť o priestupky, ktoré majú charakter kriminálneho chovania.“[23], Dospievajúci v tomto období neguje predovšetkým hodnoty, normy a vzťahy, ktoré doteraz spravidla bez námietok prijímal. Je v rozpornej situácii, kedy sa cíti telesne dospelým, mentálne je na úrovni dospelého, aspoň pokiaľ sa týka úrovne abstraktného myslenia, ale sociálne je stále v závislej roli dieťaťa.“[24],,Pubescent si dokazuje svoju nezávislosť, často krát bez ohľadu na okolnosti, no na druhej strane nie je spôsobilý nezávisle existovať a často ide len o úsilie vymeniť rodinu za skupinu vrstovníkov, kde sa prejavuje neraz ako mimoriadne konformný a závislý.“[25]V dobe dospievania je vplyv kamarátov, vrstovníkov na dieťa obrovský. „Voľný čas definujeme „ako dobu, ktorou človek disponuje podľa vlastného rozhodnutia a voľby na uspokojenie svojich potrieb a záujmov, na sebarealizáciu po vykonaní pracovných, študijných a ďalších povinností vyplývajúcich zo sociálnej pozície.“[26]Právo dieťaťa na voľný čas je zakotvené aj vo významnom medzinárodnom dokumente Dohovor o právach dieťaťa.[27] V súčasnosti  sa oprávnene zdôrazňuje význam voľného času v prevencii drogových závislostí[28] Aktívne a zmysluplne  využitý voľný čas predchádza sociálne-patologickým javom, umožňuje aktívny oddych, regeneráciu fyzických a psychických síl, formuje osobnosť, hodnotovú orientáciu, podporuje rozvoj sociálnych kontaktov a vzťahov. Pomáha dokonca kompenzovať nedostatky sociálneho prostredia vo vývine detí a mládeže z neúplných, sociálne, citovo a mravne narušených rodín.[29]       

[1] Porov. MATULA,Š.:Drogy a prevencia závislosti v škole. In: Poruchy učenia a správania.Bratislava:Nakladateľstvo Dr.Josef Raabe s.r.o.,2003

[2] Porov. ONDREJKOVIČ,P.-POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova, s.73

[3] Porov. ONDREJKOVIČ,P.-POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova, s.174

[4] Porov. ONDREJKOVIČ,P.-POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova, s.197

[5] Porov. JANÍK,A.,-DUŠEK,K.: Drogy a společnost .Praha:Avicencum 1990,s.118

[6] Porov. JANÍK,A.,-DUŠEK,K.: Drogy a společnost .Praha,s.119

[7] Porov. ONDREJKOVIČ,P.-POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova, s. 73.

[8] Porov. BOROŠ.J.: Úvod do psychológie.Trenčín:Iris 2002, s. 278.

[9] KOLIBÁŠ,E.- NOVOTNÝ,V.: Alkohol drogy závislosti. Bratislava: UK 2007, s. 21.

[10] KOLIBÁŠ,E.- NOVOTNÝ,V.: Alkohol drogy závislosti, s. 25.

[11] ADHD-Attention Deficit Hyperactivity Disorder

[12] Porov. KOLIBÁŠ,E.-NOVOTNÝ,V.: Alkohol drogy závislosti, s. 26.

[13] Porov. KOLIBÁŠ,E.-NOVOTNÝ,V.: Alkohol drogy závislosti, s. 27.

[14] Porov. KOLIBÁŠ,E.-NOVOTNÝ,V.: Alkohol drogy závislosti, s. 28.

[15] Porov. KOLIBÁŠ,E.- NOVOTNÝ,V.: Alkohol drogy závislosti, s. 28.

[16] Porov. NAKONEČNÝ,M.: Základy psychológie osobnosti. Praha: Managment press 1993, s. 19.

[17] Porov. SKOBLÍK,J.: Prehled kresťanské etiky. Praha: Karolinum 1997, s. 166.

[18] JEDLIČKA, R.- KLÍMA, P.- KOŤA, J.- NĚMEC, J.- PILÁŘ, J.: Děti a mládež v obtížných životních situacích. Praha: Themis 2004, s. 38.

[19] Porov.,VAGNEROVÁ,M.: Psychopatologie pro pomáhajíci profese. Praha: Portál 2002, s.278.

[20] SOBOTKOVÁ,I.: Psychologie rodiny. Praha: Portál 2001, s. 33.

[21] MATOUŠEK,O.- KROFTOVÁ,A.: Mládež a delikvencie. Praha: Portál 2003, s. 37.

[22] VÁGNEROVÁ,M.: Vývojová psychologie. Praha: Portál 2000, s. 238.

[23] VÁGNEROVÁ,M.: Psychopatologie pro pomáhajíci profese, s. 279.

[24] VÁGNEROVÁ,M.- HADJ-MOUSSOVÁ, Z., ŠTECH, S.: Psychologie handicapu. Praha: Univerzita Karlova, Nakladatelství Karolinum 2001, s. 239.

[25] VÁGNEROVÁ, M.- HADJ-MOUSSOVÁ, Z.- ŠTECH, S.: Psychologie handicapu, s. 240.

[26] ONDREJKOVIČ,P.-,POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova. Bratislava,s.245.

[27] Porov. NR SR: č.104/1991Z.z., Dohovor o právach dieťaťa. In://www.culture.gov.sk/files/files/leg/1 1996.doc(22.02.2008﴿

[28] Porov. ONDREJKOVIČ,P.-,POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova, s. 248.

[29] Porov. ONDREJKOVIČ,P. -POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova, s. 253.

[30] ONDREJKOVIČ,P. –POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova,s.248

[31] Porov. ONDREJKOVIČ,P. –POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova,s.247

[32] Porov. ONDREJKOVIČ,P. –POLIAKOVÁ,E.: Protidrogová výchova,s.251