icon
avatar
odoske
15. máj 2011

História psychiatrie.

História psychiatrie je obrazom vývoja názorov v ľudskej spoločnosti. Až do čias antického Grécka a Ríma vysvetľovali ľudia výskyt duševných porúch, predovšetkým tých  s psychotickou symptomatikou, ako dielo nadprirodzených síl a posadnutie zlými duchmi. Okrem rôznych zaháňacích rituálov však už tu nájdeme správy o zvláštnych postupoch, ktorými boli liečené. Medzi ne patria napríklad hypnotické či davovo sugestívne postupy užívané v starovekom Egypte, alebo grécke chrámy boha Asklépia, kde boli postihnutí liečení pomocou tzv. ,,chrámového spánku“.[1] Prvé príručky týkajúce sa duševných porúch sú však dielom Grékov. V 4.storočí pred n.l. prišiel s teóriou o fyziologických abnormalitách ako príčine duševných porúch Hippokrates. Skúmanie v tomto smere však ustalo s úpadkom Rímskej ríše. ,,Už v staroveku sa starostlivosť o chorých nezužuje na jeden prostriedok, ale používajú sa viaceré metódy dostupné dobe, najmä, to čo dnes označujeme ako liečba prácou a zamestnaním. .Zdôrazňovali sa postupy odpútavajúce pozornosť chorých, ako počúvanie hudby, rozhovory, recitácie, cvičenia. Jeden z najväčších lekárov staroveku Galénos sa vyjadril: ,,Zamestnávanie je od prírody najlepším lekárom a zásadne dôležité pre ľudské šťastie.“[2] V stredoveku zodpovedalo kresťanskému pohľadu na svet to, že spoločnosť na duševne nemocných brala ohľad, nevyčleňovala ich zo svojho stredu, uznávala ich dôstojnosť. Psychicky nemocní žili u svojich rodín a v menších obecných spoločenstvách. Žili aj v kláštoroch.[3] Prvé psychiatrické zariadenia sa stavali v stredovekom islamskom svete už od 8. storočia. Prvá liečebňa bola postavená v Bagdade v roku 705, nasledoval Fes a za ním Káhira. Ako prví poskytovali duševne chorým osobám istý druh psychoterapie amorálnu liečbu, sprevádzanú rôznymi ďalšími, prekvapivo modernými postupmi ako kúpele, medikácia, muzikoterapia či pracovná terapia.[4] V stredovekej Európe sa od 13. storočia tiež stavali nemocnice pre duševne chorých, slúžili však v podstate len ako akési opatrovateľské zariadenia bez akýchkoľvek pokusov o liečbu. Najstaršou takouto inštitúciou bola Bethlemská kráľovská nemocnica v Londýne. S príchodom roku  1792 vystúpil na scénu slávny francúzky lekár Philippe Pinel, ktorý je vďaka zavedeniu a hlásaniu humánneho prístupu k osobám trpiacim duševnou poruchou, konečne ,,vyslobodených z reťazí“, mnohými považovaný za otca modernej psychiatrie. Metódy  predstavené Pinelom si osvojil Angličan William Tuke, ktorý ešte v tom roku otvoril v Yorku ústav s názvom Retreat, slúžiaci následne ako model humánnej starostlivosti na celom svete. Rozvoj psychiatrie ako klinickej medicínskej disciplíny možno datovať do druhej polovice 19.stor. Za klasika psychiatrie sa pokladá         E. Kraepelin, ktorý podrobne opísal základné duševné poruchy a choroby. Osobitým prínosom, najmä z hľadiska prístupu k chorému a výkladu jeho ťažkostí, je tzv. hlbinná psychologická škola S. Freuda, tvorcu psychoanalýzy.[5] ,,V 20 stor. došlo k výraznému vývoju v oblasti biologických terapií duševných porúch, psychologicky pojatých koncepcií a k aplikácii sociálnych poznatkov.“[6] Od prvej polovice 20. stor. sa rozvíjajú postupy socioterapeutické. Zavádza sa pracovná terapia, ktorá pomáha obnovovať a rozvíjať pracovné zručnosti. Obohacuje svet nemocného o uspokojenie z výsledkov jeho práce.[7]

V Čechách a na Slovensku sa vývoj psychiatrie podstatnejšie neodlišoval. Prvé psychiatrické oddelenie v Čechách bolo otvorené v Prahe roku 1790, na Slovensku v Bratislave roku 1919, v Košiciach roku 1948, v Martine roku 1965 a roku 1997 Psychiatria Trnavskej univerzity v Pezinku.

 Mgr.Lucia Kleinová

[1] Porov. Svoboda, M. - Češková, E. - Kučerová, H.: Psychopatologie a psychiatrie. Praha : Portál 2006, s. 14

[2] Kafka, J. a kol.: Psychiatria, s. 16

[3] Porov. RABOCH, J. – ZVOLSKÝ, P.: Psychiatrie, s. 563

[4] Porov. In. http://sk.wikipedia.org/wiki/Psychiatria  (20. 01. 2010).

[5] Porov. Kafka, J. a kol.: Psychiatria, s. 17

[6] RABOCH, J. – ZVOLSKÝ, P.: Psychiatrie, s. 563

[7] Porov. RABOCH J. –  ZVOLSKÝ, P.: Psychiatrie, s. 565

Začni písať komentár...

sticker
Odošli