Iné typy závislostí - alkoholizmus,tabakizmus

 „Alkoholizmus je definovaný ako nadmerné pitie nápojov obsahujúcich alkohol. Tento pojem neoznačuje bližšie špecifikovanú duševnú poruchu.“[1] Svetová zdravotnícka organizácia pokladá alkoholizmus za jeden z najzávažnejších problémov súčasného obyvateľstva. Nadmerné pitie alkoholu okrem toho, že poškodzuje zdravie, prispieva aj k vážnym antispoločenským prejavom, najmä k zvýšeniu agresivity a k trestnej činnosti.[2] Alkohol je v našej kultúre najčastejšie používanou drogou. Príležitosť ku konzumu je všadeprítomná. [3]Prechod od pitia z pôžitku k baživému – nutkavému konzumu je plynulá. Najzhubnejšie, najmasovejšie a najrozkladnejšie zasahuje alkoholizmus do manželských a rodinných vzťahov, ktoré narúša, ničí lásku, vzájomnú dôveru a rodinný súlad, vyvoláva manželské rozvraty a je hlavnou príčinou krízy rodinného života i vysokej rozvodovosti. K tomu pristupujú nevyčísliteľné škody, ktoré spôsobujú alkoholici narušovaním psychickej rovnováhy svojich detí tým, že pre ne utvárajú nevhodné výchovné prostredie. „Alkohol (etylalkohol C2 H5 OH – syntetický etanol, alkohol, spiritus, lieh / je od nepamäti známa požívatina s psychotropným účinkom, látka tlmiaca CNS, podobne ako anestetikum.“[4].Vývin od konzumenta k pijanovi je proces, v ktorom sa občasné pitie zmení na pravidelné, vytvára a upevňuje sa závislosť organizmu na alkohole. Na vznik alkoholovej závislosti u človeka majú vplyv genetické, psychologické, kultúrne, ekonomické, rodinné a profesionálne faktory.[5].„Rizikové faktory vedúce k nadmernému pitiu:

1.psychoreaktívne – jedinec siaha po alkohole v istých krízových stavoch, ktoré sa pre neho javia ako neriešiteľné.

2.sociogénne – ohrozený jedinec začne nadmerne používať alkohol v spoločnosti kamarátov v snahe zažiť zvláštny stav uvoľnenia, chvíľkového pocitu šťastia.

3.profesionálne – začiatok abúzu u ľudí, ktorí pracujú s alkoholom v zamestnaní a alkohol je pre nich mimoriadne ľahko dostupný.

4. symptomatický – pri tomto začiatku nadmerného užívania má hlavnú úlohu povahová respektíve rozumová chyba, duševná porucha.“[6]       

Etanol sa rýchle vstrebáva z tráviaceho ústrojenstva. Metabolizmus alkoholu závisí od obsahu žalúdka, priechodnosti pyloru a koncentrácie alkoholu. Alkohol sa metabolizuje v pečeni, veľmi malá časť sa vylučuje nezmenená dychom, močom. Koncentrácia alkoholu v mozgu sa po krátkom čase priblíži k hladine v krvi. Hladina v krvi závisí od množstva použitej látky, telesnej hmotnosti jedinca, na absorpcií a metabolizme organizmu.[7]Pri užití alkoholu môžu vzniknúť rôzne druhy opitosti.

1.jednoduchá opitosť-simplexná alkoholová ebrieta

2.komplikovaná opitosť- je abnormálnou reakciou na alkohol. Prejavuje sa silným vzrušením, afektmi po nepatrných podnetoch. Môže nastať následný výpad pamäte a spomienok na čas obdobia opilosti.[8]

            Štádiá závislostí: „predalkoholická fáza – alkohol sa už nepožíva kvôli pôžitku, ale kvôli jeho psychickým efektom (aby sa odbúravali psychické napätia, zlepšila nálada, rozviazal jazyk, aby sa zmiernil stres alebo aby sa vytratila neistota.“[9]

            „Prodromálna fáza – postihnutí si všímajú, že alkohol už potrebujú. Človek často myslí na alkohol, pije tajne a dostáva sa kvôli opilosti do hádok s partnerom, problémov v doprave, v zamestnaní. V kritickej fáze vývoja závislosti to už postihnutí nemajú v rukách, kedy, kde a koľko budú piť. Nastáva strata kontroly. Postihnutí sú už len krátkodobo abstinovať, snáď len niekoľko dní alebo týždňov. V niektorých prípadoch kvôli pitiu nastávajú masívne problémy, zamestnávateľ hrozí prepustením alebo partner rozvodom.“[10]

            „ Chronická fáza – vplyvom alkoholu nastal zjavný úpadok vo všetkých oblastiach života. Objavujú sa ranné pitia, poruchy pamäte, a objavujú sa ťažké telesné poškodenia. Medziľudské kontakty sú možné už len „v partii“, často človek stráca pracovné miesto.“[11] 

            Popísaný sled štádií zodpovedá typickej kariére tzv. gama – pijana. Existujú aj iné zriedkavejšie priebehy. Napr. existujú ľudia, ktorí rovnomerne deň po dni pijú mnoho alkoholu, aby dosahovali „svoju hladinku“ Nedochádza u nich k úplnej strate kontroly. Ide o tzv. delta – pijanov. Pri inom type alkoholizmu sa viac či menej dlhé obdobia abstinencie striedajú s epizódami masívneho pitia v trvaní dní až týždňov. Takýto „kvartálni pijani“ zodpovedajú typu epsilon.[12]

            Neexistuje žiadna jednotlivá všeobecná príčina závislosti na alkohole. Pri vzniku alkoholovej závislosti musíme brať do úvahy komplexné pôsobenie rôznych biologických, sociálnych a psychických faktorov, ktoré majú u jednotlivého človeka vždy rôznu váhu.[13]

 Tabakizmus

            Tabak je rastlina z rodu ľuľkovitých. Pestuje sa niekoľko druhov, ale predovšetkým tabak viržinský. Fajčí sa vo forme cigariet, cigár, vo fajkách alebo sa žuje. Tabakový dym obsahuje množstvo chemických látok, z ktorých najvýznamnejšie sú nikotín, decht a oxid uhoľnatý. Nikotín je stimulujúca látka, ktorá môže ale paradoxne vyvolávať aj relaxáciu.  Návykovosť je spojená s jeho schopnosťou uvoľňovať v mozgu dopamín, čo je látka vyvolávajúca príjemné pocity. Pri dlhodobom fajčení nikotín potláča schopnosť mozgu prežívať rozkoš, preto fajčiari časom potrebujú vyššie dávky nikotínu, aby dosiahli rovnakú úroveň uspokojenia.[14] Svetová zdravotnícka organizácia už pred rokmi upriamila pozornosť verejnosti na problematiku vedecky dokázanej škodlivosti tabaku.  A nie náhodou, veď fajčenie je nebezpečnou pliagou , ktorá ničí ľudské zdravie.  Na Slovensku zomiera na choroby súvisiace s fajčením ročne asi 20 tisíc osôb. Život fajčiarov sa skracuje o 8 až 10 rokov. Absolútna väčšina ľudí, ktorí zomreli na infarkt alebo rakovinu pľúc boli fajčiari. Sústavným a dlhodobým vplyvom sa stalo fajčenie rizikovým činiteľom pri vzniku chorôb, akými sú zúženie ciev, vysoký krvný tlak, kôrnatenie tepien, vredová choroba, katary dýchacieho a zažívacieho ústrojenstva, choroby obličiek a iné.[15]

Mgr.Lucia Kleinová

[1] Porov.SMOLÍK,P.: Duševní a behaviorálny poruchy, Maxdorf Jessenius, , s. 125.

[2]Porov., KAFKA,J.: Psychiatria.1.vydanie.Martin:Osveta 1998, s. 215.

[3] Porov. HOSCHL,C.: Psychiatrie pro praktické lékare, 1996, Jinočany, s. 150.

[4] KAFKA, J.: Psychiatria.1.vydanie, s. 217.

[5] KAFKA, J.: Psychiatria.1.vydanie, s. 218.

[6] KOLIBÁŠ,E.-NOVOTNÝ,V.: Alkoholizmus a drogové závislosti. Bratislava: UK 1996, s.120.

[7] Porov.,KUNDA,S.: Klinika alkoholizmu. Martin: Osveta 1988, s. 256.

[8] Porov.,KOLIBÁŠ,E.: Špeciálna psychiatria. Bratislava: UK 1996, s. 145.

[9] TRENCKMANN,U.- BANDELOW,B.: Psychiatria a psychoterapia.Trenčín:Vydavateľstvo F 2005, s. 39

[10] TRENCKMANN,U.- BANDELOW,B.: Psychiatria a psychoterapia, s.39.

[11] TRENCKMANN,U.- BANDELOW,B.: Psychiatria a psychoterapia, s.39.

[12] Porov.TRENCKMANN,U.-BANDELOW,B.: Psychiatria a psychoterapia, s.40

[13] Porov.TRENCKMANN,U.-BANDELOW,B.: Psychiatria a psychoterapia, s.41

[14] Porov.MEČÍŘ,J.:Zneužívaní alkoholu a nealkoholových drog u mládeže.Praha:Avicenum 1990,s.128

[15]Porov.http://www.burza.sk/fajcenie/who.html(20.02.2008﴿