Povery a veštenie

Povery a veštenie

Povery, znamenia, omeny, tu boli od nepamäti. Zatmenie slnka či mesiaca využívali šamani a kúzelníci, čierne mačky, havranov čarodejnice a ježibaby, sklenené gule, karty veštice. Kto by nechcel poznať budúcnosť a využiť znamenia, ktoré mu môžu pomôcť vyhnúť sa problémom alebo využiť ponúkanú šancu.

Žijeme v modernej dobe, no ľudská povaha je stále tá istá. Povery nevymreli a sú v nás stále, odovzdávané chtiac nechtiac ďalším generáciám. Už v detskom veku si fixujeme do podvedomia, že kominár prináša šťastie ak si chytíme gombík a niečo si želáme, podobne ako stretnutie viacerých mníšok pokope (čím viac tým lepšie), kým jedna osamotená prináša smolu na vlas rovnako, ako keď nám cestu skríži čierna mačka. Po čase zisťujeme, že nie vždy to funguje, no v mysli tajne veríme, že na tom niečo bude. Ak nám ráno prebehne cez cestu čierny kocúrisko a my sa nevrátime sedem krokov späť (to by to vyzeralo, čo keby nás niekto videl, celý náš image by bol v tej chvíli v pr... v prachu), celý deň podvedome očakávame menšiu či väčšiu katastrofu. Napriek tomu, že je bežný deň a šéf by nás zvozil tak či tak, dnes to automaticky prisúdime tej čiernej chlpatej potvore z rána.
Po príchode do práce sme pozorne preštudovali horoskopy na dnešný deň, ktoré nám predpovedali úspešný priebeh, dokonca životne dôležité stretnutie. Večer si márne lámeme hlavu nad tým, ktože to bol, ten životne dôležitý. Prv než zaľahneme s nádejou, že sa hádam stretnutie uskutočnilo i bez nášho povšimnutia a jeho výsledok sa prejaví v nasledujúcich dňoch, pozrieme si nejaký ten trhák ako Osudový zlom, Piatok trinásteho, Bod zlomu, aby sme videli, že to ozaj funguje.
Osobne som pred časom navštívil v istej životnej situácii pani vešticu. Dostať sa k nej nebolo nijako jednoduché, musel som mať odporúčanie, tajnú adresu a vopred dohovorené stretnutie. Už vchod do panelákového bytu naznačoval, že tam býva nezvyčajná persóna. Dvoje veľmi kvalitných mreží s ešte kvalitnejšími zámkami, bezpečnostné dvere so všetkými dostupnými zabezpečovacími prvkami, zbytočná retiazka z vnútra, alarm napojený prinajmenšom na prezídium policajného zboru dávali tušiť, že klientmi nie sú len tak obyčajní ľudia s obyčajnými osudmi a hlavne obyčajnými kontami.
Potom už nasledovala klasika, pred samotným výkladom z kariet (a to som si mohol vybrať či karty, čísla, sklenenú guľu, sóc z kávy ...), prebiehal pri varení kávy nenápadný výsluch, hodný profesora psychológie. Pristúpil som na hru, predsa len mi v mozgu vŕtal červík pochybností, čo keď skutočne pomôže, odpovedal som pravdivo. O štyridsaťpäť minút som odchádzal bohatší (už som vedel čo ma čaká a čo robiť), a chudobnejší o dve tisícky. Keďže išlo o budúcnosť moju a celej rodiny na nasledujúce roky, považoval som výšku sumy za zanedbateľnú. Až časom mi došlo, že to čo sa v nasledujúcich mesiacoch udialo, bolo iba prirodzenou reakciou na môj postup odporúčaný vešticou, ktorá vlastne iba správne vyhodnotila reagovanie zainteresovaných. V tom okamihu som okamžite začal konať podľa seba a čuduj sa svete, predpovedané situácie zmizli. Uvedomil som si, čo som vlastne po veštbe začal robiť. Zasievať svár, brániť a obhajovať svoje úskočné praktiky minulosti a z končiaceho podnikateľského vzťahu vydolovať posledný zisk. V momente ako som prestal, všetko ustalo a k predpovedanej katastrofe nedošlo. Naopak, dodnes s aktérmi tohoto dávneho príbehu vychádzam veľmi dobre.
Nuž veštenie, to je len iné slovo pre čarodejníctvo, ako vieme práve ono je odsudzované už Bohom v Biblii. Je to nebezpečná praktika toho zlého. A začína sa tak nevinne... čiernou mačkou, kominárom, horoskopmi pre zábavu ...

Čítajte viac: http://ondera.blog.sme.sk/c/137041/Povery-a-vestenie.html#ixzz21SUqeIpb