V hroznom čase žijeme, bojíme se poškriabat iPhone, ale nebojíme se ubližit ľudom...
Častokrát rania a ubližujú druhým tí, ktorí sú ranení omnoho viac a oni sami potrebujú zažiť odpustenie a prijatie, aj napriek čomukoľvek. Možno to nikdy nezažili. Čo tak im dopriať odpustenie a uľaviť aj sebe? Predsa každý jeden z nás druhým ubližuje, ani si to neuvedomujeme. Hĺbka ľudskej duše je nekonečná. Každý z nás je iný, každý z nás nesie svoje utrpenie.
nevidela by som to tak pesimisticky