Vždy sa niekto našiel, kto sa pýtal:
„Aký darček chceš na Vianoce?“
A moja odpoveď vždy bola tá istá.
Ďakujem, ale ja nič nepotrebujem.
Ale nebola to celkom pravda.
Lenže to, po čom moje srdce vždy túžilo sa nedá kúpiť.
Bolo a je to niečo, čo sa nedá uchopiť do rúk.
Je to len kúsok nádeje, viery a lásky zabalenej do objatia milujúcich rúk.
Skutočne milujúcich rúk, nie do tých ....lebo...
To je ten darček, po ktorom túžim.
A možno jedného dňa, mi ho ,,Ježiško" prinesie aj sám.
Nájdem ho v náručí niekoho, kto bude poznať moju aj svoju cenu.
A bude rád, že tú krásu si budeme môcť navzájom darovať.
Len tak, nie preto, lebo budú sviatočné dni v kalendári.
Jednoducho preto, lebo spozná, o čom sú Vianoce v nás
