♥LIST OD ANJELA♥
Drahá mamička, ako prvé Ťa chcem pozdraviť. Viem, že je to slušné a pekné…a….robíš to aj Ty. Stále. Za každým, keď niekam prídeš, pozdravíš a usmeješ sa. Aj keď Ti občas do smiechu nie je, ja viem. Tak veľmi si praješ, tak veľmi túžiš, tak veľmi chceš, ale tak málo veríš. Strácaš nádej, nádej ktorej si v sebe mala toľko, že si ju mohla rozdávať. Teraz prestávaš veriť. Neveríš, že raz prídem, že ma budeš držať na rukách a hľadieť sa do mojich očí. Bojíš sa, že Ťa nikdy nikto nebude volať „MAMA“. Viem. Ja viem. Po tom všetkom, čím si si prešla, tými sklamaniami, ktoré Ti zobrali nádej.... Ale, „mamička“, ja som tu. TU!!! Zatiaľ ma nevidíš, možno preto neveríš, že SOM!!! Som tu hore....stojím síce asi tisíci v poradí, ale som tu....Je nás tu veľa, niekedy prichádzajú noví a niekedy sa stane, bohužiaľ omyl a ten malý anjelik, ktorý zíde k vám, do vášho sveta, sa musí vrátiť. Ale to nevadí, lebo on potom na svoju mamičku dáva odtiaľ pozor a opäť sa môže zaradiť do radu. Viem, že sa to niekedy nezdá byť fér voči vám, mamám. Ale my s tým neurobíme tiež nič. Takto to predsa funguje. Ale my nie sme smutní, máme v sebe toľko sily a toľko vytrvalosti, ani by si neverila. Vieš čo to je, stáť v tomto dlhokánskom rade? Ale stojí to za to.
Ani neviem, ako by som Ti pomohol, ako Ti dodal aspoň troška nádeje, aby si opäť verila, že sa to raz podarí. Dávam Ti toľko znamení, no ty čím ďalej tým viac sa zahrávaš s myšlienkou, že to vzdáš.
Pamätáš sa, ako si raz išla okolo maličkého obchodíku s detským oblečením a tak veľmi sa Ti páčili tie ružové šatôčky s bielymi mašličkami? Aj mne sa veľmi páčili. Boli nádherné. Vtedy, keď si bola u babičky a ona Ti ukázala perinku, na ktorú sama vyšila krásny obrázok pre Tvoje dieťatko....vtedy si zosmutnela. Ja to chápem, ale...“mamička“ nemáš byť prečo smutná. Ten reklamný papierik, na ktorom bolo napísané "už čoskoro mamou", ktorý spadol rovno pred Teba v ambulancii, keď si mala pred sebou ďalšie vyšetrenia, aby sa čo najskôr podaril zázrak, to som Ti ho poslal ja. Aby si verila, opäť začala veriť.
Nevzdávaj to, „mamička“. Ja som tu a čoskoro ma uvidíš. Uvidíš ma najprv na tej malej obrazovke, ktorú má pán doktor v ambulancii a na ktorú sa už ani nechceš dívať, lebo neveríš, že tam uvidíš to, po čom tak veľmi túžiš. Ale ja tom onedlho budem!!! Nevzdávaj to, nebuď smutná a nešťastná. Všetko je v poriadku a my budeme už čoskoro spolu. SĽUBUJEM!!! Len sa nevzdávaj a bojuj. Ešte to vydrž. Ja viem, že je toho na Teba veľa, ale ver, že ak to nevzdáš, tak čoskoro budeš chystať výbavičku a pripravovať sa na moje narodenie. A vieš čo, „mamička“? Potom, keď budeme spolu už nejaký ten čas, potom prosím Ťa, choď opäť do toho malého obchodu a kúp tie maličké šatôčky s mašličkami, pretože akurát som sa dozvedel, že do nášho dlhého radu sa zaradil ďalší anjelik. A z toho anjelika, „mami“, sa stane, po príchode do vášho sveta, malé krásne dievčatko. Tvoja dcéra. Moja sestrička.
Musím už dopísať svoj list, „mamka“. Rad sa o dosť posunul dopredu, a ja nechcem zmeškať. Len Ti chcem ešte napísať, že aj napriek tomu, že si si veľmi priala mať prvé dieťa dcéru, budeš mať syna. Ale je viem, že aj tak budeš neuveriteľne šťastná. „Mamička“, idem už......rad predo mnou je čoraz kratší a kratší....Teším sa na Teba, „mamička“.
ĽÚBIM ŤA!!! ♥