Takmer každý deň sa človek naháňa za tým, čo nemá. Či už to je len "obyčajný nákup", plán ako dostať, čo chce…
Každodenne premýšľa nad tým, ako docieliť, aby ho ľudia mali radi, aby sa posunul v práci aspoň o miesto vyššie a budoval tak svoju kariéru, hnal za drahým oblečením,v ktorom bude vynikať medzi ostatnymi.
Sníva nad tým, aké by to bolo, keby vtedy nekonal ako konal, ako by to dopadlo, keby sa pri možnostiach, ktoré mal nerozhodol práve pre to rozhodnutie, ktoré urobil.
Je všetko inak, ako by si prial, ponáhľa a naháňa niečo, čo mu nedá pocit spokojnosti. Len to na čas " zalepí" jeho boľavé srdce z toho, čo nevyšlo a čo mohlo byť inak.
Nepovažuje vôbec za podstatné uvedomiť si, čo má, čo dosiahol, kde sa jeho život nachádza, koho má okolo seba, za koho a za čo by mal ďakovať.
Onedlho sa môže ale stať, že sa bude trápiť práve tým, čo si v tejto chvíli neváži, "nevidí", nevníma. Potom pochopí, že prítomný okamžik je ten, za ktorý má ďakovať. Nie je podstatné sa ponáhľať a neustále niečo dokazovať. Dôležité je, aby si uvedomoval to, čo je pre život naozaj nevyhnutné.

Krásny večer <3