Ženy možno sa mi budete smiať ale už naozaj ma to hrozne dlhú dobu štve. Ak vám to tu prekáža napíšte samozrejme vymažem. Mám 25 ale prídem si ako chorá. Všade kde vstúpia moje nohy ľudia utekajú. Som slušný človek. Nič zle nerobím. Slušné a čisto sa obliekam. Ale z každým čo sa začnem rozprávať trvá komunikácia možno 5 min. A viac nie. O deti sa starám. Tak isto sú slušné. A aj tak. Už som to skúšala aj tu. Skúšala som aj kontaktovať kamošku z minulosti. Ale proste ako sa mi narodila dcéra bum. Od vtedy som nemala ani jednu kamarátku. Mala má 8 rokov. Hrozne mi chýba porozprávať sa aj z niekým iným ako z mamou a manželom. Ani von s kým nemám ísť. Na kávu. Nič vôbec. Ja si myslím, že 8 rokov to je dosť veľa. Ale asi som v niečom chybná keď vôbec to neviem. A niekomu sa pchať do ..... Naozaj to neviem. Nútiť. To sa nedá. Nemám žiadnu chorobu. A hlavne všade kde prídem sa cítim hrozne. Ako keby som tam vôbec nepatrila. Čakám kedy konečne môžem s tadiaľ ujsť. ( Napr. Rodičovské združenie)