𝟭.𝗝𝗮𝗻𝘂𝗮𝗿 - 𝗡𝗼𝘃𝘆 𝗿𝗼𝗸
„Prv je voda než oheň, daj Bože dobrý deň!“
▪︎Takto začal gazda v novoročný deň.
Ako prvú doniesol do domu vodu zo studne, do ktorej vložil červené jabĺčko. V tej sa poumýval, prezliekol sa do čistých šiat a až potom založil oheň a zažal svetlo. Po ňom nasledoval zvyšok rodiny. Podobné zvyky, predovšetkým prezlečenie do nových šiat, zaznamenávame takmer po celom území Slovenska. V Honte po obradnom umývaní zaniesli vodu dobytku. V Liptove šiel gazda včasráno do maštale pozrieť kravy. Ak ležali, bolo všetko v poriadku, ak však stáli, usudzoval, že ich v noci znepokojovali bosorky.
▪︎Na Nový rok musela byt všade čistota a poriadok- opäť analogicky vo vzťahu k celému roku. Smeti von nevynášali z obavy, aby ,nevymietli" niekoho z domu, teda aby niekto cez rok nezomrel. Okrem najnevyhnutnejších robôt sa nemalo nič robiť. Niektoré práce boli vyslovene zakázané pod hrozbou trestu. Predovšetkým sa nesmelo prať. Ani bielizeň nesmela byt vyvesená, pretože ten, kto ju vešal, mal tažko zomierať, alebo sa dokonca obesiť. Iní zase verili, že po celý rok budú v takomto dome choroby. Nesmelo sa šiť, lebo by sliepky neniesli vajcia, alebo by sa tomu, čo šil, zbierali prsty.
▪︎V súvislosti s domácimi zvieratami sa stretávame s viacerými už známymi poverami. Na južnom Slovensku v minulých storočiach verili, že o polnoci sa dobytok rozpráva medzi sebou ľudskou rečou. Hovorí vraj najmä o tom, ako sa oň kto stará, ale aj o tom, čo ľudí na gazdovstve v priebehu roka čaká. Na Orave dávali každému kusu dobytka po opekanci, aby bol tučný, okrúhly. V Liptove dali dobytku z každého druhu pečiva pripraveného na Nový rok, aby bol vraj chránený pred strigami.
▪︎Na Nový rok mala obradno- magickú funkciu strava. Tak ako cez vianočné sviatky ani na Nový rok nemalo na jedálnom listku chýbať bravčové mäso symbolizujúce blahobyt. Na druhej strane Iudia nejedávali hydinu ani zajace z obavy, že im uletí alebo utečie štastie. V južnejších oblastiach varievali šošovicu, ktorá predstavovala mince, a teda bohatstvo. Na Spiši symbolizoval peniaze mak, preto gazdiné nezabudli pripraviť makové koláče.
Na východnom Slovensku varili pirohy, aby mali tučné kravy. Rezance alebo štúlance, s ktorými sa tiež často stretávame na tradičnom novoročnom jedálnom lístku, mali zabezpečiť veľké obilné klasy.
▪︎Na Nový rok obedovali všetci za stolom prikrytým tým istým obrusom ako na Štedrý večer. Často i chlieb položený na stole boi ten istý. Jedál malo byť toľko, aby sa každý mohol dosýta najest, inak by cez rok hladovali.
▪︎1. januára včasráno chodievali takmer všade vinšovať chlapci, zriedkavejšie muži. Zmysel a obsah novoročných vinšov bol veľmi podobný obsahu vianočných vinšov, menila sa iba úvodná formula. Okrem toho sa vo väčšej miere používali vinše žartovného charakteru.
Vinš zaznamenaný roku 1925 na okolí Spišskej Starej Vsi:
Vinšujem, vinšujem
na štastie, na zdravie,
na ten Nový rok,
žeby sme sa dočkali
toho druhého Nového roku
v štastí, v zdraví,
pri dobrom pokoji,
v menších hriechoch,
vo väčšich radostiach,
ako sme prežili.
Žeby sa vám darilo
všetko v komore i na dvore:
kury dzubate, husi sedlate,
tolko volkov,
koľko je na dachu kolkov,
toľko teliek,
koľko je v lese jedličiek.
Žeby sa vám darili
kone, kravy s bielymi nohami,
žeby ste orali štyrmi pluhami.
Keď nie štyrmi, tak tromi,
keď nie tromi, tak dvomi,
keď nie dvomi, tak jedným,
ale hodným.
Siahnite do pece,
vyjmite koláče.
Siahnite na polku,
vyjmite koralku.
Siahnite do skrine,
vyjmite pol svine.
Piekli ste, klali ste,
bo to čuť (cítit) u vás,
dajteže i nám,
nadeli vám sám pán Ježiš,
aj ten svätý Ján.
A jak nám nedáte,
veľkej biedy sa dočkáte,
misky, hrnce potrepeme,
čo na peci máte.

Literatúra: Rok vo zvykoch nášho ľudu , E.Horváthová, vyd.Tatran
Foto: Zima v Javorníku, r.1940- 1942, Ferdinand Bučina