▪︎ 25. november bol prvým stridžím dňom.
So svätou Katarínou sa spájali rôzne ľúbostné čary, povery a pranostiky. Na ochranu pred strigami sa jedol cesnak a robili sa ním aj križe na dverách.

▪︎ Na Katarínu pastieri trúbením a praskaním bičmi vyháňali strigy z dediny na krížne cesty. Hluk ich mal práve vyhnať aby neuškodili dobytku.

▪︎ S Katarinou súvisela povera, ktorá miestami pretrvala až do prvej polovice nášho storočia, že v dome, ktorého prvým návštevníkom je v tento deň žena, sa bude po celý rok rozbijať riad. Možno práve táto povera inšpirovala mládencov, aby o dvere domov, v ktorých bývali Kataríny, rozbíjali starý hlinený riad.
V dávnejších časoch väčšina ľudí takéto povery brala vážne a aby sa predišlo nevhodným návštevám a ich predpokladaným následkom, chodili po domoch este pred svitaním malí chlapci s krátkymi vinšami.
Napr. v Gemeri pri vstupe do domu hovorili:

Katreny, Katreny,
aby sa vám hrnky nebili
a kury dobre niesli.

Gazdiná odmenila polazníka, ako týchto vinšovnikov volali, drobným peniazom. S podobným vinšom chodili chlapci po domoch aj v iných oblastiach stredného Slovenska.

▪︎ Na Katarínu ženy nepriadli ani nešili pod vplyvom predstavy, že keby vykonávali takúto činnost, zbierali by sa im v lete pri súrnych poľných prácach prsty.

▪︎ Na Orave vari ako svojská forma zosmiešnovania predstáv o výčinoch bosoriek sa zaužívala obyčaj, že mládenci cez katarínsku noc proprenášali a poschovávali z domov, kde boli dievčatá, náradie. V Čimhovej to boli žrde zavesené pod strechou z vonkajšej strany domu. Ulohou dievčat bolo deň pred Katarinou ich čo najlepšie schovať. Chlapci na ne striehli a večer si navzájom poprezrádzali, čo ktorý zistil. Zo žrdí, ktoré ponachádzali, postavili v tesnej blízkosti rieky akúsi pyramídu, zámerne natolko labilnú, že sa õoskoro zrútila do vody. Zvyšné žrde uložili do korún stromov. Ráno ich dievčatá hľadali, no väčšinou bez úspechu, iba čo sa im Iudia posmievali, že od svitania behajú po dedine ako strigy. V Osade mládenci vysadili brány pántov a preniesli do vzdialenejšieho dvora; odtiahli voz, prípadne ho rozložili a poskladali na tažko dostupnom mieste, napriklad na susedovej streche; pred dvere naukladali drevo, alebo postavili záchod, pravda opäť z cudzieho dvora a pod. Podobné žarty robili aj v iných obciach strednej a hornej Oravy.

▪︎ Iným zvykom bolo púčkovanie konárikov, ktoré sa z mestského prostredia rozšírilo v posledných storočiach aj na vidiek. V Brezne odrezali z ovocných stromov alebo kríkov, ktoré na jar najskôr kvitnú, zo slivky, ribezli a pod., viacero prútov, z ktorých každý symbolizoval určité želanie. Podľa toho, na ktorom prúte sa do Štedrého dňa objavili listy alebo kvety, usudzovali, ktoré želanie sa splní.

▪︎ V iných pohronských obciach dievčatá zasadili do pieskom naplneného črepníka konárik čerešne a každý deň ho zalievali vodou, ktorú nosili v ústach z potoka. Ak vetvička do Vianoc vykvitla, dievča verilo, že sa do roka vydá.

▪︎ Dávnu tradíciu v mestskom i dedinskom prostredí majú katarínske tanečné zábavy. Kto mal rád muziku a veselú spoločnosť, nezabudol túto priležitosť využit, pretože štyri týždne pred Vianocami sa začinal advent, počas ktorého na základe uznesenia cirkevnej synody v Cáchach roku 922 boli prísne zakázané akékoľvek zábavy, dokonca aj svadby.

▪︎ Na Orave sa mládenci prestrojili za rôzne masky. Často sa viaceri obliekli do ženských šiat, na hlavu si pričesali vrkoče urobené z kúdele, rovnakým materiálom si na príslušných miestach vypchali ženské kabátiky. ktoré mali pri tejto priležitosti oblečené. Celkove sa neusilovali ani tak o presné napodobnenie žien ako skôr o ich parodovanie a tým aj vyvolanie silnejšieho komického účinku. Niektorý z mládencov si obliekol kožuch naruby a klátivou chôdzou napodobňoval drezúrovaného medveda, druhý predstavujúci medvediara, ho viedol na retazi. Ďalší v otrhaných šatách, s tvárou začiernenou sadzami, predstavoval cigánku. V sprievode nesmeli chýbať muzikanti alebo aspoň harmonikár. V takejto zostave chodili od rána po dedine a zašli do každeho dvora, kde mali dievča. Tu tancovali s mladými i starými a ,cigánka" pýtala od gazdinej zemiaky, ale prijala aj slaninu, vajcia, prípadne iné naturálie. Ak im niekde z lakomosti dali priliš málo, neváhali si niečo hoci aj potajomky vziat. Z vajec a slaniny si pripravili praženicu, zemiaky , ktorých ziskanie bolo hlavným účelom tejto obchôdzky, predali a z utržených peňazí vyplatili muzikantov, ktorí v krčme vyhrávali pre celú obec na katrenskej zábave", trvajúcej do polnoci a často i dlhšie. Za zvyšné peniaze si kúpili pálenku, ktorú na zábave spoločne vypili.

▪︎ V niektorých obciach horného Považia začínali na Katarínu priadky a tak tu katarinske zábavy splynuli s oslavou započatia tejto významnej ženskej sezónnej práce. Pretože sa na Katarínu ani tu nepriadlo, dievčatá priniesli koláče, mládenci víno a v dobrej nálade pri speve a tanci strávili prvý priadkový večer.

Literatúra: Rok vo zvykoch nášho ľudu, vyd.Tatran, E. Horváthová
Fotografia: @Múzeum kysuckej dediny a Historická lesná úvraťova železnica vo Vychylovke,
S Katarínskym sviatkom sa spája viacero ľudových tradícií, medzi nimi aj sadenie vetvičiek čerešní do črepníkov, TASR,
Praskanie bičom, Liptovské Sliače