28 mája 1934 v skromnej dedinke na severe Ontária jedna žena odpadla od šoku, keď priviedla na svet niečo zdanlivo nemožné.

Elzire Dionne, už matka piatich detí, očakávala dvojčatá. No v to ráno, v dome bez elektriny a kúrenia, sa zrodil zázrak pretkaný bolesťou a zmätkom: päť drobných dievčatiek — identických, krehkých, predčasne narodených.

Annette, Émilie, Yvonne, Cécile a Marie.

Päť éterických bytostí, každá s hmotnosťou sotva presahujúcou kilogram. Päť životov, ktoré viseli na vlásku jediného nádychu.

Navôkol panoval chlad, bieda a úzkosť. Farma sa chvela v rannom opare.

No jeden človek — doktor Allan Roy Dafoe — uvidel viac než len neúprosnú štatistiku. Uvidel deti, ktoré bolo treba zachrániť, nie kuriozitu hodnú obdivu. Sterilizoval miestnosť, prútený kôš premenil na kolísku, inkubátory nahradil fľašami s horúcou vodou a jemnými dotykmi napustenými olivovým olejom.

Liečbu tvorivo zostavoval z toho, čo mal poruke: kravského mlieka, prevarenej vody, kukuričného sirupu… a niekoľkých kvapiek rumu, aby posilnil srdcia, ktoré ešte váhali, či majú ďalej biť.

Napriek všetkému — napriek vede i očakávaniam — prežili.

🎕 Sestry Dionne sa stali prvými jednovaječnými päťčatami v dejinách, ktoré prežili detstvo. Jedno narodenie z päťdesiatich piatich miliónov… no ich osud, žiaľ, ani zďaleka nebol obyčajný.