Až do 18. storočia patrili pôrody k najnebezpečnejším udalostiam v živote ženy. Nedostatok lekárskeho vzdelania a kvalifikovaných pôrodných babíc viedol k vysokej úmrtnosti matiek i novorodencov, najmä na vidieku. Na tomto ponurom pozadí sa Angelika Marguerite Le Boursier du Coudray, narodená roku 1712, stala jednou z prvých žien, ktoré sa systematicky pustili do reformy pôrodníckej starostlivosti vo Francúzsku.

Du Coudray získala vzdelanie pôrodnej asistentky v ére, keď bol ženám prístup k medicínskym poznatkom len zriedkavo dopriaty, a čoskoro upútala pozornosť Ľudovíta XV. V roku 1759 jej kráľ zveril mimoriadnu úlohu: precestovať celú krajinu a vyučovať bezpečné vedenie pôrodov nielen profesionálne pôrodné babice, ale aj ženy z odľahlých regiónov Francúzska, kde bola akákoľvek pomoc pri pôrode takmer nedostupná.

Jej najvýznamnejšou inováciou sa stal anatomicky presný výučbový manekýn – textilná a kožená maketa ženského panvového dna a novorodenca, na ktorej bolo možné nacvičovať pôrodnícke techniky. Išlo o jeden z prvých pôrodníckych trenažérov na svete, ktorý umožňoval simulovať aj zložité situácie bez rizika pre živé pacientky.

Počas dvadsiatich piatich rokov Angelika du Coudray neúnavne putovala po Francúzsku a vyškolila tisíce pôrodných babíc. V regiónoch, kde pôsobila, sa ukazovatele materskej a novorodeneckej úmrtnosti citeľne znížili. V roku 1773 vydala príručku „Abrégé de l’Art des Accouchements“ – praktický manuál pôrodníctva, ktorý sa stal povinným čítaním pre budúce pôrodné asistentky.

Dielo du Coudray položilo základy moderného vedeckého pôrodníctva. Premenila povolanie, dovtedy opierajúce sa najmä o tradíciu a skúsenosť, na disciplínu založenú na poznaní, technike a systematickom vzdelávaní. Práve vďaka takýmto reformátorkám prestali byť pôrody smrteľne nebezpečnou skúškou a stali sa kontrolovaným lekárskym úkonom, podstatne bezpečnejším pre ženy i deti.