𝗕𝗜𝗘𝗟𝗔 𝗦𝗢𝗕𝗢𝗧𝗔
Tradične bol tento deň venovaný vareniu a pečeniu obradových jedál, ktoré sa chystali na posvätenie. K nim patrila údená bravčovina, klobásky, šunka, ale aj chlieb, paska alebo veľkonočný koláč. Masť zo šunky odkladali na liečenie rán. Volom ňou natierali šije, aby im ich jarmo neodrelo, ľudia si s ňou natierali nohy, aby sa im pri práci na poli nepopukali, mnohí verili že chráni aj pred hadím uštipnutím.Gazdiné mali vo zvyku hniesť cesto rukami, ktoré si potom neočistili a takto išli pohladkať stromy, ktoré mali v minulom roku horšiu úrodu.

V južných častiach stredného a západného Slovenska dosiaľ pečú baránka, nie však z baraniny, ale z masy pripravenej z vajec, žemli a klobásy, ktorú vložia do plechovej formy a upečú. Z bieleho kysnutého cesta pečú na východnom, čiastočne i strednom Slovensku pasku, na Orave a v Liptove babu, v Tekove caltu, v Novohrade mrváň, na Ponitrí osúch, inde beluš alebo jednoducho koláč. K najstarším veľkonočným jedlám patria vajíčka. Pripravované jedlá sa väčšinou konzumovali až v nedeľu.

Z pohanských čias sa zachoval zvyk zakladania nového, čistého, živého jarného ohňa, ktorého uhlíky sa používali pri ďalších magických úkonoch. Napríklad sa s nimi trikrát obišiel dom, aby bol chránený pred povodňami. Popol sa sypal aj na oziminy, aby ich nezničili prvé búrky. Takýto oheň mal poskytnúť ochranu domácnosti pred zlými silami. Krestanská cirkev v úsili nahradiť ich vlastným obradom zaviedla v ôsmom storočí veľkonočnćlé svätenie ohňa. Donedávna sa oheň roznecoval na Bielu sobotu, a to kremeňom, teda staršou technikou. Novým ohňom zapálili večnú lampu a veľkonočnú sviecu zvanú paškál. Lampy naplnili novým olejom, zvyšky starého oleja sa spálili pri kostole. Ľudovo sa tento úkon u nás nazýva pálenie Judáša.

Další okruh povier sa spájal s prvým zvonením na Bielu sobotu. Samotnė zvyky boli z celoslovenského hladiska rozmanité, ba i nesúrodé. Ciele, ktoré mali dosiahnut, boli vlastne opakovaním toho, na čo boli zamerané aj inė zvyky tohto cyklu.

Najčastejšie sa stretávame s umývaním v potokoch a studničkách, či s pri nášaním vody do domu. Podobne ako v predošlých đňoch voda mala zmyť choroby, upevniť zdravie, privolať krásu, šikovnost, šťastie.
S vodou Iudia obchádzali obydlie, aby bolo chráncné pred ohňom, povodňou, neštastim vôbec, ba i hmyzom a inými škodcami.

Biela sobota bola považovaná za šťastný deň pre siatie a sadenie. Na strednom Slovensku kotúlali po poli okrúhly koláč, mrváň. V Očovej gazda pri tom hovoril :
Gúľ, gúľ, kúkolček do hája
a pšenička do štála.

Na okolí Prievidze ženy okiadzali vrecia, aby sa na ne zrno prilepilo, teda aby dlhšie vydržalo. Sliepky kŕmili makom, aby mali veľa vajec, a chlebom aby sa držali pri dome.

Literatúra : E.Horváthová, Zvyky nášho ľudu, r.1986
Fotografia : Veľkonočný Vidiecky dom Vlčkovce 2019, autor Marek Marek Martinek