DNES JE DEŇ SVÄTÉHO HUBERTA
VEDELI STE ŽE?
🌲Svätý Hubert pochádzal zo vzácnej akvitánskej rodiny. Narodil sa niekedy v druhej polovici siedmeho storočia a dostal takú výchovu, že z neho vyrástol uhladený svätec, ktorý sa málo staral o zbožnosť a kresťanskú dokonalosť. Stal sa dvoranom franského kráľa Teodorika III. a mal rád družnú spoločnosť.
🌲Mal prirodzene dobré srdce a šľachetnú povahu, bol filantrop a nepriateľ ľsti, nespravodlivosti a násilia, a preto, znechutený časom úskočným majordómom Ebroinom, opustil kráľovský dvor a vstúpil do služieb miestodržiteľa Pipina z Heristaly v Austrázii, kde sa oženil s cnostnou pannou Floribanou, ktorá mu porodila syna Floriberta.
🌲Vo svojom úrade sa Hubert často stýkal so zbožnými mužmi a bol dojatý ich kresťanskými cnosťami. Žil svetským spôsobom, nestaral sa o svoju spásu, ale bol otvorený všetkým dobrým veciam, a keď ho volala Božia milosť, neodolal jej. Smrť Floribany, jeho vynikajúcej manželky, veľmi otriasla jeho dušou. Začal sa vážne zamýšľať nad svojím doterajším životom, rozjímať o večnosti a Božom súde, hnusili sa mu svetské zábavy a rozkoše a túžil po vznešenejších veciach. Rozhodol sa, že svetu dá zbohom a bude slúžiť iba Bohu. Vzdal sa svojho úradu, opustil dvor a túžil vstúpiť do duchovného stavu.
🌲V tom čase sa maastrichtský biskup svätý Lambert vrátil zo svojho sedemročného vyhnanstva do svojho sídla. U tohto slávneho biskupa hľadal Hubert útočisko a prosil ho, aby sa stal jeho učiteľom a sprievodcom na ceste dokonalosti. Svätec milostivo prijal spasiteľného Huberta, naučil ho pokore, sebazapieraniu a zbožnosti a po tom, ako ho vzdelal v potrebných vedách, udelil mu kňazské svätenie a ustanovil ho za svojho pomocníka v biskupskom úrade.
🌲Po mučeníckej smrti svätého Lamberta (17. septembra 709) ho Hubert vystriedal na biskupskom stolci v Maastrichte. Takto postavený na vysoký svietnik žiaril v Cirkvi jasným svetlom a kráčal v šľapajach svojho slávneho predchodcu a učiteľa. Mečom Božieho slova bojoval proti neposlušnosti doby, nedbajúc na odpor a prekážky zlých a bezbožných ľudí. Obrátil množstvo hriešnikov, posilnil vo viere a cnosti spravodlivých a bol útechou nešťastníkom. Z blízkeho i ďalekého okolia sa zástupy ľudí ponáhľali na jeho kázne, ktoré sa stretávali s veľkým úspechom, pretože on sám verne konal to, čo učil, a bol príkladom živej viery, zbožnosti, sebazaprenia a lásky k blížnemu.
🌲V najzaostalejších častiach Brabantska, v ardenských horách, ešte stále pretrvávali staré modloslužby. Horlivý Hubert sa ako dobrý pastier vydal aj do týchto nehostinných lesov, aby získal pohanov pre Krista Pána a vykorenil modloslužbu. Na týchto apoštolských cestách bol z Božej vôle ochotný podstúpiť aj mučenícku smrť, pričom netrpel nijakými ťažkosťami ani nebezpečenstvom; ba modlil sa, aby dosiahol mučenícku korunu a stal sa tak dokonalým nasledovníkom svojho svätého predchodcu. Nebolo mu však dopriate, aby prelial svoju krv za Ježiša Krista, na to Boh požehnal jeho namáhavú prácu. Pohania, vidiac jeho bezúhonný život, obetavosť, pokoru a veľkú lásku, počúvali jeho kázanie a zázraky, ktoré konal z Božej moci, veľmi prispeli k šíreniu kresťanskej viery medzi nimi.
🌲Hubert z Mercie bol láskavý a štedrý k chudobným. Obliekal a kŕmil chudobných, ktorí nemohli pracovať, staral sa o opustené siroty a vdovy, vykupoval dlžníkov z väzenia, podporoval chudobné rodiny a vôbec rozdával všetko, čo mal, pričom biskupské dôchodky vyčlenil ako majetok chudobných. Čas, ktorý mu zostával po práci spojenej s jeho úradnými povinnosťami, najradšej trávil osamote v modlitbe a rozjímaní, prísne sa postil, málo odpočíval a vzdychal po svojej nebeskej vlasti, ľutujúc, že mu bolo dané príliš dlho prebývať na tejto zemi ako vo vyhnanstve. Jeho príbytok bol v nebi (Flp 3, 20), a preto smútil, že ešte nemôže ísť do tejto svojej vlasti, aby mohol patriť Bohu tvárou v tvár.
🌲Hubert, ktorý mal lásku a úctu k svojmu predchodcovi a učiteľovi, ho často vídal vo sne a bol ním napomenutý, aby priniesol jeho relikvie do Lutychu, a keď v tom spoznal Božiu vôľu, aby ich v roku 721 vyzdvihol a uložil do svätyne, ktorá bola postavená pri mučeníckej smrti tohto svätca. Zároveň preniesol svoje biskupské sídlo z Maastrichtu do tohto chrámu v Lutychu, udelil tejto malej osade mestské práva, a tak položil základ budúcej veľkosti mesta Lutych.
🌲V predtuche blížiacej sa smrti si Hubert určil miesto odpočinku v hlavnom chráme Lutichu a počas celého roka sa pripravoval na svoj odchod do neba. Usilovne navštevoval chrámy, uctieval si relikvie svätých a vzýval najmä svätých Lamberta a Albína, aby mu vyprosili od Boha šťastné posledné hodiny. Potom sa na žiadosť niekoľkých šľachticov vybral do Fur v Brabantsku, aby tam posvätil nový kostol. Tam sa v kázni rozlúčil s veriacim ľudom a dosvedčil: "Kým žijeme, dvere Božieho milosrdenstva sú nám otvorené, ale po našej smrti sa zatvoria a brány pekla sa otvoria, aby prijali opovrhovateľov a previnilcov Božieho zákona na trest. Uvažuj teda, každý, čím si bol, čím si a čím čoskoro budeš. "Čím si zhrešil proti Božím prikázaniam, z toho prinášaj dobré ovocie pokánia a zmier sa s Bohom." Keď sa vracal do Liege, cestou ho prepadla zimnica a odniesli ho na biskupský dvor. Tam sa rozlúčil s vodcami a svojím synom Floribertom, predniesol svoje modlitby a 30. mája 727 zomrel v Pánovi. Podľa jeho želania ho pochovali v katedrále v Lutychu v kaplnke svätého Petra, ktorú dal sám postaviť. Účasť ľudí na tomto pohrebe bola ohromujúca a všetci prítomní boli presvedčení, že ten, ktorého telo bolo uložené do hrobu, je svätý. Veriaci začali navštevovať hrob a vzývať zosnulého biskupa o príhovor u Boha a Boh ich prosby mimoriadnym spôsobom vypočul, čím potvrdil jeho svätosť.
⛪️O sto rokov neskôr, v roku 827, boli relikvie svätého Huberta prenesené do chrámu benediktínskeho kláštora Andain v Ardenách a kláštor sa začal nazývať kláštorom svätého Huberta. Tu sa relikvie tohto svätca uchovávajú dodnes a množstvo pútnikov si ich prichádza zbožne uctiť. Pamiatka svätého Huberta sa slávi 3. novembra.
(Prevzaté z knihy Životopisy svätých, ktorú vydalo 30. marca 1899 v Prahe nakladateľstvo Zivoty svatych
