Dnes je zimný slnovrat - najkratší deň v roku a oficiálny prvý zimný deň. ❄🌙

S blížiacim sa zimným slnovratom, a teda aj najdlhšou nocou, vrcholili snahy vidieckeho obyvateľstva chrániť sa pred zlými silami, ktoré podľa povier s ubúdajúcim denným svetlom pôsobili intenzívnejšie. U starých Slovanov bol tento deň, v ktorý sa slnko symbolicky znovu narodí oslavovaný a nazývaný ako Kračúň. V kresťanskej tradícii ho nahradili Vianoce - oslava dňa narodenia Ježiša Krista.
Avšak tento staroslovanský názov sa na niektorých územiach východného a stredného Slovenska zachoval dodnes. Dokonca je stále zvykom pripravovať na vianočný stôl pečivo s rovnomenným názvom – kračun, kračúň, alebo kračúnik. Ide o rituálne pečivo z kysnutého cesta, ktoré bolo odobraté z cesta na vianočné koláče. Kračúň sa musel pripraviť ako prvý a zjesť z neho musel každý člen rodiny, niekde dokonca kúsok odkladali aj hospodárskym zvieratám, a tiež sa symbolicky jeden krajec položil na pole. Do cesta na kračun sa primiešavali rôzne semienka, cesnak a tiež med, ktorým sa aj potieral, čo malo zabezpečiť zdravie a súdržnosť rodiny a prosperitu hospodárstva. Na vianočný stôl sa kládol na seno, na slamu alebo na rozsypané obilné zrná, ktoré sa na jar pridali do osiva na zabezpečenie dobrej úrody obilia. Na okolí Trebišova a Humenného sa zvykli piecť štyri pečivá, ktoré sa kládli na rohy vianočného stola. Najväčší kus sa volal kračun a menšie kračunov brat. Medzi ľuďmi dlho prežívala povera, že kračun sa nesmie nechať cez noc na stole stáť osamote a vždy tam musí byť jeho „brat“
Tradícia pečenia tohto pečiva aj jeho názov sa považuje za naše dedičstvo