Dnes som v rádiu zachytila zaujímavú myšlienku o piatej chuti.
Volá sa umami – po japonsky lahodná, plná, uspokojujúca.🥰

Začiatkom 20. storočia si ju všimol japonský vedec Kikunae Ikeda. Všimol si, že vývar z morských rias chutí inak než sladko, slano, kyslo či horko. Bola to chuť, ktorá spájala a prehlbovala všetky ostatné. Dlho ju svet neuznával, no časom sa ukázalo, že mal pravdu – dnes vieme, že máme na jazyku receptory práve na umami.

A tak sa z vedeckého objavu stala súčasť kultúr, kuchýň a tradícií po celom svete. Umami nie je krikľavá chuť. Neútočí. Zostáva. Robí jedlo zapamätateľným.

A teraz otázka pre nás:
👉 Akú „chuť“ zanechávame my v životoch iných ľudí?🤔

Skúsme byť ako umami.
Nie silou, ale hĺbkou.
Nie hlukom, ale dojmom.
Nie slovami navyše, ale pocitom, ktorý zostane.

Buďme k ľuďom lahodní – takí, na ktorých sa spomína s úsmevom.