Dokázal v duchu spočítať počet sekúnd za jeden a pol roka – za dve minúty – v čase, keď bol ešte otrokom, negramotným a nikdy nenavštevoval školu.

Volal sa Thomas Fuller, hoci dejiny si ho pamätajú aj pod menami „Černoch Tom“ či „Virgínsky kalkulátor“.

Narodil sa v Afrike okolo roku 1710 – na území dnešného Beninu – a v roku 1724 bol ako štrnásťročný unesený a predaný do otroctva v Amerike. Nasledujúcich šesťdesiatšesť rokov prežil v otrockej práci na plantáži vo Virgínii, kde pracoval od úsvitu do súmraku.

Nikdy sa nenaučil čítať. Nikdy sa nenaučil písať. Nikdy nezískal žiadne formálne vzdelanie.

A predsa mal Thomas Fuller jednu z najvýnimočnejších matematických myslí, aké kedy boli zaznamenané.

Na sklonku života, keď už mal viac než sedemdesiat rokov, sa o ňom dopočuli dvaja členovia prototroctárskeho hnutia – William Hartshorne a Samuel Coates. Podozrievaví, no zároveň fascinovaní, rozhodli sa s ním stretnúť.

To, čo nasledovalo, zaznamenal doktor Benjamin Rush – jeden zo zakladateľov Spojených štátov a významný abolicionista – ktorý svoj záznam uverejnil v roku 1789.

Skúšky, ktorými Fullera podrobili, by potrápili každého, kto by mal k dispozícii papier, pero a dostatok času. On ich však vyriešil v duchu – za niekoľko málo minút – hoci bol už starý a zničený rokmi ťažkej práce.

Prvá úloha znela: „Koľko sekúnd je v roku a pol?“

Thomas zavrel oči. Jeho pery sa jemne pohybovali, keď počítal. Po dvoch minútach vyslovil: „47 304 000.“

Správne.

Druhá úloha: „Koľko sekúnd prežil človek, ktorý má 70 rokov, 17 dní a 12 hodín?“

Na tento výpočet bolo treba započítať obyčajné i priestupné roky, dni aj hodiny – všetko previesť na sekundy a spočítať. Človek s papierom a perom by sa tým zaoberal aspoň pätnásť minút.

Thomas odpovedal za deväťdesiat sekúnd: „2 210 500 800.“

Jeden z pánov, ktorí počítali písomne, mu oznámil, že sa pomýlil – číslo vraj bolo príliš veľké.

Thomas okamžite odvetil: „Zastavte sa, učiteľ, zabudli ste na priestupný rok.“

Keď pridali sekundy z priestupných rokov, ich písomné výpočty sa presne zhodovali s Fullerovými mentálnymi výsledkami.

Tretia úloha: „Predstavte si, že farmár má šesť prasníc a každá z nich v prvom roku vrhne šesť samičiek; ak sa tento pomer každoročne zvyšuje počas ôsmich rokov, koľko prasníc bude mať farmár potom?“

Išlo o exponenciálnu úlohu – druh matematiky, ktorý si vyžaduje pochopenie geometrickej postupnosti. Po desiatich minútach Thomas odpovedal: „34 588 806.“

Doktor Rush poznamenal, že vyriešenie tejto úlohy trvalo dlhšie nie preto, že by bola pre Thomasa zložitejšia, ale preto, že spočiatku nesprávne pochopil jej zadanie.

Hartshorne a Coates zostali ohromení. Stál pred nimi muž, ktorý nikdy neštudoval matematiku, ktorý nevedel čítať čísla na papieri, ktorý prežil šesťdesiatšesť rokov v otrockej práci na poliach – a predsa dokázal svojím umom prekonať skúsených matematikov.

No ešte viac ich zarazilo niečo iné.

Napriek svojim sedemdesiatim rokom, šedinám a známkam únavy a vyčerpania, Thomas prejavoval pozoruhodnú bystrosť. Obaja sa zhodli, že v mladosti – predtým než ho desaťročia nútenej práce vyčerpali – museli byť jeho schopnosti ešte mimoriadnejšie.

Keď pán Coates poznamenal, že je tragédiou, že Thomas nikdy nezískal vzdelanie hodné jeho génia, Thomas pokojne odpovedal slovami, ktoré zasiahli priamo do srdca:

„Nie, učiteľ, lepšie je, že som sa nič nenaučil, lebo mnohí učenliví ľudia sú veľkí hlupáci.“

Zamyslite sa nad tým, čo tieto slová odhaľujú. Bol to muž, ktorý si uvedomoval vlastnú genialitu, ktorý chápal, že formálne vzdelanie a pravý intelekt nie sú to isté, a ktorý si zachoval dôstojnosť napriek tomu, že mu bola sloboda i nádej odňatá.

Thomas Fuller zomrel v roku 1790, vo veku približne osemdesiat rokov – stále v otroctve, stále na virgínskej farme.

No ešte pred smrťou jeho príbeh nadobudol hlboký zmysel.

Abolicionisti, ako doktor Benjamin Rush, použili Thomasa Fullera ako živý dôkaz proti rasistickým pseudovedám svojej doby – proti tvrdeniam, že Afričania sú intelektuálne menejcenní, že otroctvo je ospravedlniteľné, pretože zotročení ľudia vraj nedokážu zvládnuť slobodu ani vzdelanie.

Tu bolo nevyvrátiteľné svedectvo: muž unesený z Afriky, zbavený vzdelania, zlomený ťažkou prácou, a predsa obdarený matematickým talentom, ktorý sa mohol rovnať univerzitným učencov – ba ich aj predstihnúť.

Nikto nedokázal spochybniť jeho genialitu. Nikto ju nedokázal vysvetliť.

Tieň Thomasa Fullera sa stal darom, ktorý sa otroctvo pokúsilo pochovať, no nikdy ho nedokázalo celkom umlčať.

Dnes si ho pripomíname nielen pre jeho výpočty, ale pre to, čo symbolizuje – nespočetné množstvo žiarivých myslí, ktoré zotročili a umlčali, genialitu, ktorá pretrvala napriek útlaku, ľudský potenciál, ktorý ani reťaze nedokázali zničiť.

Koľko ešte bolo Thomasov Fullerov? Koľko výnimočných myslí zahynulo v otroctve – neobjavených, nezaznamenaných, nikdy nepoznaných?

Nikdy sa to nedozvieme. No vieme, že aspoň jeden z nich žil.

A volal sa Thomas Fuller – muž, ktorý dokázal vypočítať štyridsaťsedem miliónov sekúnd za dve minúty, ktorý nikdy nezabudol na priestupné roky a ktorý vedel, že múdrosť a učenosť nie sú vždy to isté.

Virgínsky kalkulátor. Černoch Tom.

Ale predovšetkým – Thomas Fuller, matematický génius, ktorý dokázal, že génius nemožno zotročiť – ani vtedy, keď je zotročené telo.

Thomas Fuller (okolo 1710 – 1790)
Intelektuálny kalkulátor. Matematický génius.