Dve najdôležitejšie ženy a osem detí v živote španielskeho „speváka číslo jeden“ Julia Iglesiasa

Len ťažko by sa našiel človek, ktorý by aspoň raz nepočul jeho piesne, a hovorí sa, že niet ženy, ktorú by neokúzlil jeho hlas. Dňa 23. septembra oslávil Julio Iglesias osemdesiatdva rokov.

Možno by sme jeho meno nikdy nepoznali, keby sa raz Julio Iglesias nestal obeťou autonehody a nebol pripútaný na lôžko.

Najlepší brankár madridského Realu

V mladosti ani nepomyslel na spevácku kariéru — Julio José Iglesias totiž vyrastal v rodine známeho madridského lekára.

Otec ho vychovával prísne a chlapec si rýchlo uvedomil, že ak chce v živote niečo dosiahnuť, musí získať seriózne povolanie — napríklad sa stať právnikom alebo diplomatom.

Poctivo sa učil na kolégiu a vo voľnom čase s nadšením hrával futbal. Darilo sa mu natoľko, že sa dostal do juniorského tímu Realu Madrid.

„A čo ak by som sa stal profesionálnym futbalistom?“ premýšľal Julio. Jeho spoluhráči nemali najmenšie pochybnosti: Iglesias je ten najlepší brankár! A celkom iste by sa jeho život uberal iným smerom, keby ho nezasiahla strašná nehoda, ktorá rozdelila jeho osud na „pred“ a „po“.

Nemocnica, operácia, gitara

Devätnásťročný mladík neveril vlastným ušiam, keď počul slová lekárov: vážne poškodenie chrbtice mu možno už nikdy nedovolí chodiť. A čo futbal? Čo celý život, ktorý sa len začínal a sľuboval toľko vzrušujúcich chvíľ? Naozaj je všetkému koniec? Snažili sa ho utešiť a dávali mu nádej na operáciu. No, žiaľ, tá sa nevydarila. Lekári začali hovoriť o invalidnom vozíku... Najprv prišlo zúfalstvo.

No dni plynuli a pripútaný na lôžko si ani nevšimol, ako sa mu v mysli začala rodiť hudba. Možno to začalo vtedy, keď poprosil o rádio a dlhé hodiny ho počúval. Potom sa rozhodol naučiť hrať na gitare — napokon, nemohol predsa celé dni nečinne ležať!

Za hudobnými motívmi prišli aj básne — spočiatku neohrabané, no predsa len básne. Stať sa spevákom? To ho nikdy predtým nenapadlo — ešte v škole ho učiteľka spevu presvedčila, že nemá dobrý hlas, a prosila ho, aby počas zborového spevu radšej mlčal.

„Život pokračuje“

V nemocnici sa všetko zmenilo. Ako neskôr priznal Iglesias, cítil sa nesmierne osamelo a práve hudba mu pomohla získať späť vieru v seba samého.

Ešte ležiac na nemocničnom lôžku napísal svoju prvú pieseň s príznačným názvom „Život pokračuje“. Hudba sa naňho „zrútila ako víchrica“, ako sám povedal. Pre zraneného chlapca sa ňou zmenil celý svet. A napokon ho zachránila. Plný nového odhodlania sa Julio rozhodol nevzdať.

Ani sám netušil, akú silu v sebe nájde: vytrvalo si precvičoval nohy, nedbajúc na bolesť, a čoskoro sa postavil na barle, aby sa napokon opäť naučil chodiť sám. Síce s ľahkým krívaním... No na tom už nezáležalo — Iglesias teraz pevne vedel, že nebude futbalistom, ale spevákom. Aby vstal z postele a našiel svoje životné poslanie, potreboval niekoľko rokov.

Úspech v pivnom bare

Julio odhodlane odniesol svoje dokumenty na Akadémiu výtvarných umení v Madride, kde získal vzdelanie operného speváka – tenora. No svoj prvý veľký triumf nezažil na opernom javisku, ale v obyčajnom pivnom bare: prechádzal sa tam s priateľmi a rozhodol sa zaspievať pri gitare.

Zakrátko sa okolo veselej spoločnosti zhŕkli nadšení poslucháči. Iglesias musel spievať jednu pieseň za druhou, pričom každá z nich bola odmenená búrlivým potleskom. Jednoduchí ľudia, ktorí nemali skúsenosť s „vysokým umením“, sa nijako netajili slzami dojatia pri jeho hlbokom a podmanivom hlase.

Prvý spevák Španielska

Vo veku dvadsiatich piatich rokov zvíťazil Julio na festivale španielskej piesne, podpísal zmluvu s nahrávacou spoločnosťou a čoskoro prišiel úspech aj na Eurovízii.

Pravda, získal tam len štvrté miesto, no pieseň „Gwendolyne“, ktorú venoval svojej milovanej, si ľudia dlho pospevovali v rôznych krajinách – tak veľmi všetkých oslovila.

Ubehli ďalšie dva či tri roky a Julio Iglesias získal neoficiálny titul „prvý spevák Španielska“. Jeho platne sa predávali ako teplé rožky a sláva mu prinášala skvelé zisky.

Prvá manželka ho chránila pred novinármi aj po rozvode

Ženy ho milovali odjakživa: bol pôvabný, charizmatický, obdarený nádherným hlasom, citlivými piesňami a dramatickým osudom – ako by sa dalo odolať?

O jeho romanciach kolovali legendy, a nikto presne netušil, koľko ich vlastne bolo. Ak však ide o vážny vzťah, jeho prvou manželkou sa stala novinárka menom Isabel Preysler. Porodila mu tri deti: Julia mladšieho, Máriu Isabel a ďalšieho syna – Enriqueho, ktorý sa taktiež stal spevákom.

Spolu žili osem rokov. Rozišli sa preto, že Isabel unavilo neustále odpúšťať manželove zálety. No nikdy si nedovolila obviniť ho z čohokoľvek. Keď sa o to pokúsila novinárka Daffy Locker vydaním knihy o ich zložitom manželstve, Isabel rezolútne vystúpila s vyhlásením, že s bývalým mužom ju dodnes spájajú tie najvrúcnejšie vzťahy.

Otec ôsmich detí

Druhý raz sa Julio Iglesias oženil s modelkou Mirandou Rijnsburger, ktorá bola od neho o dvadsaťdva rokov mladšia.

Na oficiálny sobáš si však Miranda musela počkať dvadsať rokov – presne toľko spolu žili v občianskom zväzku. V čase svadby už mali päť detí: troch synov a dve dcéry – dvojičky.

Treba povedať, že mnohonásobná matka Miranda vyzerala na vlastnej svadbe jednoducho ohromujúco: jej postava sa po toľkých pôrodoch ani trochu nezmenila a Iglesias sa na ňu stále pozeral zaláskovaným pohľadom. Zdá sa, že slová, ktoré kedysi vyslovil – že Miranda je tá žena, s ktorou chce prežiť zvyšok života – boli skutočne pravdivé.

Napriek úctyhodnému veku a nemalému majetku, ktorý si spevom zarobil, pokračuje v koncertovaní.

Julio Iglesias sa priznáva, že by sa zbláznil, keby musel sedieť doma a nič nerobiť. Podľa divákov i kritikov je Iglesias ako dobré víno – čím je starší, tým je vzácnejší a lahodnejší.