Fajčenie fajok má na Slovensku bohatú históriu. Na území dnešného Slovenska sa prvé fajky objavujú okolo roku 1650, prvé dielne na ich výrobu však vznikli omnoho neskôr. Celosvetovú slávu Slovensku zabezpečila výroba Štiavničok, porcelánových fajok s rôznymi motívmi. Fajky Karola Zachara, tzv. štiavničky, boli populárne nielen doma – exportovali sa na nemecký, taliansky, kanadský, anglický, ruský, belgický či egyptský trh, ale aj do Mexika, Indie alebo USA. Boli pýchou mnohých svetových výstav, kde získali množstvo ocenení. V čase najväčšej slávy sa v Banskej Štiavnici vyrobilo asi 26 tisíc kusov hlinených fajok ročne – jeden zamestnanec ich dokázal vyprodukovať denne aj sedemdesiat. Celkovo ich opustilo dielňu za celú dobu jej existencie viac než 10 miliónov. Fajkárska výroba v Banskej Štiavnici bola živá až do polovice 20. storočia. Fajka tvorila súčasť osobného vybavenia dospelého muža a bola znakom jeho sociálneho statusu. Používanie fajky sa v Európe rozšírilo po objavení Ameriky, kde ju spoznali u Indiánov. Tí na rozdiel od západniarov fajčili (a pokračuje to dodnes) organické liečivé listy tabaku ceremoniálnou formou, bez stresu, šlukovania do pľúc, ale zato v pokore a harmónii s prírodou (fajčiarov s cigaretou oni nechápu a považujú to za ruhanie sa). Takýto čistý nikotínový tabak bez akýchkoľvek chemických prísad má na telo a dušu liečivý charakter.

Snímka: Bača s fajkou
Autor: Neznámy slovenský maliar
Rok: Po roku 1950
Technika: Olej na plátne
Typ diela: Výtvarné umenie