História módy na tzv. sovích topánkach, známych aj ako pulény, sa začala roku 1099, keď križiaci priniesli z Prvej krížovej výpravy orientálne papuče s dlhými špicmi. Gróf Fulk IV. z Anjou, sužovaný zarastajúcimi nechtami, sa stal prvým, kto nosil predĺžené špičky ako úľavu od bolesti. Neskôr istý veľmož menom Robert začal tieto špičky vystielať ľanom a pre väčšiu okrasu ich ohýbal nahor – tak sa zrodila masová móda.

V 14. storočí sa pulény premenili na výsmech zdravému rozumu:

V Poľsku sa objavili modely dlhšie než chodidlo až o 60 centimetrov!

Aby sa nepošmykovali, márnivci vypchávali špičky machom alebo si ich k lýtku priväzovali retiazkami.

Zámožní páni sa hrdo prechádzali v hodvábnych a zamatových pulénoch, ba rytieri si dokonca nechávali zhotovovať brnenú obuv s predĺženými špičkami!

Duchovenstvo označilo pulény za „diabolskú obuv“ a dokonca ich spájalo s morovou nákazou! Roku 1368 ich v Paríži úplne zakázali a anglický kráľ Eduard III. zaviedol „daň z dĺžky“:

Kniežatá – do 76 cm

Rytieri – do 45 cm

Ľud – len 15 cm

Po porážke Francúzov v bitke roku 1396 rytieri v panike odrezávali špice zo svojich sabatonov, aby mohli ľahšie utekať. A roku 1463 vyšlo v Anglicku nariadenie: špičky dlhšie než 5 centimetrov sú mimo zákon!

V 16. storočí sa pulény zachovali už len na kráľovských dvoroch – a tak vstúpili do dejín ako symbol bláznivstva stredoveku.

Predpokladá sa, že špicatá obuv vznikla v krajinách budhisticko-lámaistickej kultúry. Približne v tom istom čase začali výstredné topánky nosiť v Indii, Mongolsku, Kalmycku a Burjatsku. Neskôr prenikli na Blízky východ i do Egypta. Rozšírenie tejto osobitej obuvi bolo spočiatku motivované predovšetkým praktickosťou – ohnutá špička totiž bránila piesku vnikať do topánok.

⚠️ Táto stať vychádza z historických prameňov i legiend; časť údajov má podobu rekonštrukcií alebo mýtov rozšírených v období stredoveku.