Kapitán Ejnar Mikkelsen a inžinier Iver Iversen strávili dvadsaťosem mesiacov v arktickej pustatine, uväznení v zovretí ľadových más po tom, čo ich loď „Alabama“ podľahla drvivému tlaku kryh.

Kapitán Ejnar Mikkelsen a inžinier Iver Iversen zostali na dlhých dvadsaťosem mesiacov odrezaní od sveta na severovýchode Grónsko, keď bola ich loď „Alabama“ v roku 1910 rozdrvená neúprosnými ľadovými poliami. Na svoju výpravu sa vydali s cieľom získať dokumenty z nešťastnej Dánska expedícia 1906–1908 pod vedením Ludvig Mylius-Erichsen, ktorý počas misie zahynul. Mikkelsenovi a Iversenovi sa napokon podarilo objaviť mapy a písomnosti expedície, ktoré presvedčivo dokazovali, že Grónsko tvorí jednoliaty kontinent a nie je rozdelené úžinou.

Bez možnosti návratu prečkali kruté arktické zimy, živoriac z lovu, prísne si dávkujúc zásoby a nachádzajúc útočisko v skromnej chatrči zhotovenej z trosiek ich stroskotanej lode. Obaja muži čelili krajnej izolácii, nehostinnej temnote i ničivej skorbutu, až napokon boli v roku 1912 zachránení.