Keď Ján (John) Fereck v roku 1912 odchádzal zo Suchej Hory na Orave do Spojených štátov, nemal žiadne privilégia ani istoty. Mal len ruky pripravené pracovať a presvedčenie, že za oceánom sa dá žiť dôstojnejšie než doma v biede monarchie.

V Amerike začínal ako baník, neskôr pracoval v automobilke v Michigane. Patril k státisícom Slovákov, ktorí pomáhali budovať americký priemysel. A hoci bola práca náročná a život sprevádzalo utrpenie, Ján Fereck neprestal snívať o lepšej budúcnosti pre svoje deti. K tomu mu nakoniec pomohla jeho technickú predstavivosť a neutíchajúca schopnosť pracovať.

Na konci roku 1929 si dal patentovať vynález, ktorý dnes považujeme za samozrejmosť: ponožky s elastickým vláknom. Dovtedy sa ponožky pripevňovali podväzkami. Jeho riešenie umožnilo pohodlné, praktické a masové nosenie v podobe, akú poznáme dodnes. Vynález, ktorý používajú miliardy ľudí, vznikol v hlave slovenského emigranta z malej oravskej obce.

Fereck sa však úspechu dlho netešil. V roku 1933 zomrel vo veku 40 rokov na zlyhanie obličiek. Zanechal po sebe manželku a päť detí. Príjmy z patentu však ešte roky zabezpečovali rodinu a umožnili im dôstojne prežiť aj počas hospodárskej krízy.

Jeho vnučka, Američanka Nancy Lee Schmidt, dnes na svojho starého otca spomína s hrdosťou a nikdy nezabudne na to, že jej korene siahajú na Slovensko.

Tento príbeh nám tiež pripomína, že americký sen nevytvárali celebrity ani politici, ale obyčajní migranti – medzi nimi aj migranti, Slováci a Slovenky.

Príbeh Jána Ferecka je zároveň pripomienkou, že slovenskí emigranti nepomáhali formovať len USA. Ich práca, peniaze a politická aktivita v Amerike stáli aj pri zrode Československa v roku 1918. Dejiny Slovenska sa písali aj za oceánom.

A platí to dodnes: Spojené štáty nie sú jedna politická postava ani jedno hnutie. Sú to milióny ľudí, s ktorými zdieľame hodnoty slobody a dôstojnosti. Presne tie hodnoty, ktoré si so sebou do Ameriky niesol aj Ján Fereck.