Kým Hollywood ešte netušil, kto je, Idris Elba bol iba vyhladovaným snílkom z drsných ulíc východného Londýna — chlapcom s obrovskými túžbami a úplne prázdnymi vreckami. Jeho rodičia prišli zo Sierry Leone a Ghany v nádeji na dôstojnejší život. Idris vyrastal s pohľadom na ich neúnavnú drinu a priskoro pochopil, čo znamená zápasiť o každý deň. „Nemali sme veľa,“ hovorieval, „no mali sme nádej. A tá stačila, aby sme neprestali veriť.“

V nociach pracoval v továrni Ford, cez víkendy si privyrábal ako DJ pod menom Big Driis a neraz prespával v dodávke, pretože si nemohol dovoliť vlastnú izbu. „Pamätám si, ako som ležal v tej dodávke, hľadel do stropu a premýšľal: Naozaj je toto koniec? Tu sa má moja sen skončiť?“ spomínal. Lenže sen sa neskončil. Keď si našetril aspoň niečo, odletel do New Yorku — v ústrety nemožnému. Bez zelenej karty, bez priateľov, bez akejkoľvek záchrannej siete. Iba s vierou.

Niekoľko mesiacov žil v aute, potuloval sa po biliardových baroch a prosil o skúšky. Jedného dňa, vyčerpaný na kosť, zavolal domov z pouličného telefónu: „Mama, ja už naozaj nevládzem.“ Jej hlas znel pokojne a pevne: „Zašiel si príliš ďaleko na to, aby si sa teraz otočil.“ Tie slová v ňom zažali oheň, ktorý dodnes nevyhasol.

O týždeň neskôr získal drobnú úlohu v seriáli Law & Order — len tri vety, no preňho to bol zázrak. A potom prišiel The Wire. Producenti nechceli Brita, a tak Idris skrýval svoj prízvuk, žil ako Američan a nikdy nevystupoval z postavy. „Musel som ich prinútiť uveriť,“ povedal neskôr. Keď napokon zistili, že pochádza z Londýna, Stringer Bell už bol legendou.

Potom zdolával vrchol za vrcholom — Luther, Mandela: Dlhá cesta k slobode, Beasts of No Nation, Thor. Stal sa tým, čím mu Hollywood kedysi hovoril, že nikdy nebude.

A predsa Big Driis stále stojí za DJským pultom, s úsmevom pred davom, ktorý by okolo neho kedysi len prešiel bez povšimnutia.

„Do Hollywoodu som neudrel,“ povedal raz so šibalským úsmevom. „Ja som sa ním len prešmykol cez praskliny. A odísť sa nechystám.“

Príbeh Idrisa Elbu nie je iba svedectvom o úspechu. Je to chválospev všetkým, ktorí neprestávajú kráčať, hoci im celý svet tvrdí, že to nemá zmysel.