La Gioconda z Práda: obraz, ktorý ukazuje Mona Lisu tak, ako ju dnes už neuvidíme
Po viac ako piatich storočiach patrí Mona Lisa stále medzi najznámejšie obrazy sveta. Jej tajuplný úsmev, nejasná krajina za ňou a jemné sfumato Leonardo da Vinciho fascinujú odborníkov aj laikov. No existuje ešte jeden obraz, ktorý posledné roky priťahuje čoraz väčšiu pozornosť — La Gioconda del Prado, mimoriadne verná kópia vystavená v madridskom Múzeu Prado. Dlhé stáročia si ju nikto nevšímal. Až do chvíle, keď sa ukázalo, že tento nenápadný portrét môže prezrádzať viac o origináli ako samotná Mona Lisa v Louvri.
Prado verziu Mona Lisy vlastnila španielska kráľovská kolekcia už v 17. storočí. Stáročia sa predpokladalo, že ide o bežnú kópiu neznámeho autora – ničím výnimočnú a navyše prekrytú tmavou vrstvou farby. Dokonca sa predpokladalo, že pozadie je čierne, a mnohí historici ani netušili, že sa pod ním skrýva krajina.
Až v roku 2012, počas prípravy na výstavu o Leonardovi da Vincim, sa reštaurátori rozhodli obraz dôkladne preskúmať a vyčistiť. Nasledovalo jedno z najväčších prekvapení v dejinách umenia.
Infračervené snímkovanie odhalilo, že podkresba Prado obrazu sa takmer presne zhoduje s podkresbou originálu. Znamená to, že kópia vznikla v tom istom čase, v Leonardovej dielni, a s najväčšou pravdepodobnosťou ju maľoval jeden z jeho najbližších žiakov — často sa spomína Francesco Melzi alebo Salaì.
Ešte prekvapivejšie bolo zistenie, že obraz bol v 18. storočí premaľovaný hrubou čiernou vrstvou, ktorá úplne zakryla pôvodnú krajinu. Po jej odstránení sa objavili farby a detaily, aké originál už dávno stratil.
Originál v Louvri je pokrytý sieťou prasklín, stmavnutým lakom a ošúchanými farbami. Aj keď je stále nádherný, mnohé detaily sú nenávratne stratené.
Prado verzia ich však zachovala:
jasnejšie tóny pleti,
sýtejší červený odtieň na perách,
presnejšie viditeľné šnurovanie na živôtiku,
detaily závoja a rukávov,
a najmä krajinu v pozadí, ktorá je dnes na origináli oveľa menej čitateľná.
Pre historikov to znamenalo jediné: Prado verzia je najvernejšou indíciou toho, ako mohla Mona Lisa vyzerať v čase, keď opustila Leonardovu dielňu.
Nie „lepší originál“, ale vzácne okno do minulosti
Je dôležité zdôrazniť, že La Gioconda del Prado nie je „skutočná Mona Lisa“, ani nie „lepšia verzia“. Stále ide o dielňovú kópiu, pravdepodobne vytvorenú mladým maliarom, ktorý pracoval pod Leonardovým dohľadom. No jej význam je obrovský.
Simultánna maľba — proces, pri ktorom žiak kopíroval majstra krok za krokom — znamená, že kompozícia, tvár aj štruktúra maľby sledujú originál presnejšie než ktorákoľvek neskoršia kópia.
Práve preto sa dnes odborníci zhodujú, že Prado verzia nie je len „ďalšia replika“. Je to jedinečný zdroj, ktorý pomáha pochopiť pôvodný vzhľad a techniku jedného z najslávnejších obrazov sveta.
Objav z roku 2012 doslova prepisoval dejiny umenia: ukázal nám, že Mona Lisa nebola len osamelým majstrovským dielom, ale súčasťou tvorivého prostredia, kde sa učilo, skúšalo a kopírovalo pod dohľadom génia.
